V roku 2018 pristála na povrchu Marsu sonda InSight, ktorá bola určená pre seizmický výskum marťanskej pôdy. Po vyše 2 rokoch snaženia, častých a opakovaných problémov však „krtko“, ktorý sa mal dostať 5 metrov pod povrch, ukončil svoju misiu. Vesmírna agentúra NASA potvrdila definitívne ukončenie tejto časti misie po poslednom pokuse o záchranu sondy, ktorá mala zistiť teplotu Marsu pod jeho povrchom.

Od pristátia z 26. novembra 2018 strávila sonda v tomto marťanskom svete 760 solov (marťanských dní), čo odpovedá 780 pozemským dňom. InSight priniesla so sebou na planétu celý rad vedeckých nástrojov, ktoré vyvinuli aj partnerské organizácie NASA z ďalších krajín. Primárne ju tvoria 3 dôležité nástroje, ktorými sú skrátene SEIS, HP3 a RISE.

Kým SEIS (Seismic Experiment for Interior Structure) seizmometer meria vibrácie spôsobené aktivitou v útrobách Marsu, RISE (Rotation and Interior Structure Experiment) má za úlohu monitorovať presnú polohu sondy a monitorovať zmeny v rotácii planéty, ktorá ovplyvňuje aj dĺžku jedného solu.

Tretí vedecký nástroj HPvšak bol určený na meranie vnútornej podpovrchovej teploty Marsu, aby odhalil presné teplo vo vopred vybranej oblasti. Pomocou neho chceli vedci zistiť, aká je teplota planéty pod povrchom, kde sa mal tento „krtko“ prekopať do hĺbky 5 metrov. Údaje získané z tohto merania mali pomôcť odhaliť minulosť a zloženie Marsu, no táto časť misie nedopadla podľa očakávaní.

Marťanského krtka trápilo množstvo problémov. Nevedel sa zavŕtať do pôdy

Takmer od samého začiatku sa začali objavovať problémy s vŕtaním do povrchu planéty, čo spôsobovalo časté komplikácie a vedci museli takmer každých pár mesiacov sondu „zachraňovať“, aby sa dostala do požadovanej hĺbky. Napriek všetkej ich snahe sa tak nestalo. V uplynulých 2 rokoch vykonala NASA niekoľko takýchto záchranných misií, počas ktorých sa sonde snažili vedci dodať viac trenia, aby mohla postupovať hlbšie pod povrch.

Pri riešení týchto problémov pritom často využili aj netradičné metódy, ktoré sa ale ukázali byť nakoniec účinné, no len dočasu. Marťanský „krtko“ sa tak počas svojej misie zasekol, či nebol schopný pokračovať vo vŕtaní hneď niekoľkokrát, čo spôsobovalo značné zdržanie. Naposledy takúto situáciu riadiaci tím riešil 9.januára tohto roku.

NASA sa 9. januára pokúsila

Sondu o dĺžke 40 cm a hmotnosti 3 kg sa podarilo dostať zhruba len 3 centimetre pod povrch a tím sa pomocou lopatky na robotickom ramene pokúsil o jej ďalšie zatlačenie, aby sa zvýšilo trenie a mohla sa prekopať hlbšie. Napriek všetkej snahe a 500 opakovaným „príklepom“ lopatou sa vedcom nepodarilo dosiahnuť cieľ, a tak definitívne misiu pre meranie podpovrchovej teploty Marsu ukončili.

Venovali sme tomu všetko, čo sme mali, ale Mars a náš hrdinský krtko zostávajú nekompatibilní,“ uviedol Tilman Spohn z nemeckej partnerskej spoločnosti DLR, ktorá sondu vyvinula. NASA aj napriek predčasnému ukončeniu misie získala cenné poznatky a dáta, ktoré bude môcť využiť v budúcnosti. Nešlo teda o zlyhanie, ale o risk, ktorý agentúra podstúpila, keď sa ako prvá odhodlala takúto misiu na Marse uskutočniť.

Riskantná misia priniesla aj svoje ovocie

Doteraz sa totiž misia podobného druhu na planéte nikdy neodohrala. V budúcich misiách tak bude môcť agentúra využiť získané znalosti z tohto pokusu, ktorý ukázal, že pôda na Marse nie je taká, ako si sprvu mysleli.

Budúce misie napríklad s astronautmi tak budú aj vďaka tomuto krtkovi sondy InSight vedieť, ako majú postupovať pri kopaní do marťanskej pôdy pri hľadaní podpovrchového ľadu. Na vlastnosti tejto pôdy budú v budúcnosti pripravení taktiež vedci pri príprave na misiu pre výskum mikrobiálneho života.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom