V posledných mesiacoch sa vo veľkom hovorí o návrate ľudstva na Mesiac cez program Artemis. Deje sa tak viac než pol storočia po tom, ako na našom jedinom prirodzenom satelite pristála posádka Apolla 11 v roku 1969. Ľudia majú pochopiteľne množstvo otázok, no dve z nich znejú najčastejšie.

Prečo sa tam chceme vrátiť a prečo to trvalo tak dlho? Odpovede na obe otázky spolu prekvapivo úzko súvisia. Pristátie na Mesiaci samé o sebe prestavuje úspech inžinierstva, no nemá zmysel ho opakovať do nekonečna, v istom bode prestane mať toto „cvičenie“ zmysel.

Drvivá väčšina vecí, ktoré ľudstvo robí, majú nejaký účel. Nový program Artemis nie je výnimkou a oproti programu Apollo sa účel úplne zmenil. Samotné pristátie na Mesiaci už nie je cieľom, je ním vybudovanie ľudskej prítomnosti prostredníctvom prvej lunárnej základne.

Nielen pristáť, ale aj budovať

NASA si uvedomuje, že ľudská prítomnosť na mimozemských telesách bude časom nielen potrebná, ale pravdepodobne aj nevyhnutná. Naším prvým veľkým krokom k tejto budúcnosti je práve vybudovanie prvej lunárnej základne na Mesiaci.

To nepriamo odpovedá aj na druhú otázku, ktorú rôzni konšpirátori často podsúvajú, aby spochybnili fakt, že NASA v minulom storočí na našom prirodzenom satelite skutočne pristála: Prečo to trvalo tak dlho? Odpoveď je už zrejme jasná. Vybudovať mimozemskú základňu je nesmierne náročná výzva, ktorá vyžaduje roky plánovania a desaťročia výskumu.

ICON

Určite si už videl desiatky vizualizácií toho, ako majú naše mimozemské základne vyzerať. NASA už však konečne prezradila, ako tieto základne naozaj mieni postaviť. Odpoveď sa skrýva v technológii, na ktorú už mnohí zabudli.

Technológia, na ktorú si možno zabudol

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Odomknúť článok / Použiť kód

Prihlásiť sa