Vesmírna agentúra NASA vôbec po prvýkrát zachytila medziplanetárnu rázovú vlnu vyvolanú Slnkom. Dokázali to vďaka kozmickej lodi MMS (Misia Magnetospheric Multiscale), ktorá posledná štyri roky strávila vykonávaním meraní. A pred pár mesiacmi sa vďaka veľmi citlivým senzorom podarilo zachytiť rázovú (tlakovú) vlnu pochádzajúcu od Slnka – informuje NASA. 

Aby sa niečo také podarilo zachytiť, je dôležité byť v správny čas na správnom mieste. To sa podarilo ešte 8. januára 2018, kedy sonda MMS jeden takýto medziplanetárny otras zachytila. Aj keď meranie prebehlo pred viac ako jedným rokom, až teraz bol výskum publikovaný v časopise Journal of Geophysical Research.

Medziplanetárny otras

Ide o typ kolízie, pri ktorom častice prenášajú energiu prostredníctvom elektromagnetických vĺn a medzi sebou nekolidujú. Ide teda o otras, pri ktorom sa častice nezrážajú, ale šíria sa ďalej do vesmíru. Ide o jav nájdený vo viacerých miestach vo vesmíre a vyskytuje sa aj v prípade supernovy, čiernych dier či pri vzdialených hviezdach – informuje Science Alert. Odmerané rázové vlny vznikli na Slnku, ktoré neustále uvoľňuje prúdy nabitých častíc, nazývaných aj slnečný vietor.

Ten sa vyskytuje v dvoch typoch – rýchly a pomalý. Rozdiel spočíva logicky len v rýchlosti. V prípade, že rýchlejší vietor doženie ten pomalší, vytvorí sa nárazová vlna, ktorá sa následne šíri slnečnou sústavou.

Zachytenie otrasu

Ako bolo spomenuté na začiatku, otrasy sa podarilo zachytiť vďaka rýchlym a citlivým meracím nástrojom s vysokým rozlíšením. Sada prístrojov na palube dokáže merať ióny a elektróny okolo kozmickej lode až 6-krát za sekundu. MMS pozostáva z celkovo štyroch kozmických lodí, ktoré lietajú v tesnej formácii (približne 19 km od seba) a dokážu mapovať vesmír v 3D.

Ian Cohen: Jednotlivé farby predstavujú množstvo iónov. Čím je farba teplejšia, tým väčší je ich počet. Biela bodka predstavuje MMS a žltý pásik tesne nad stredom ukazuje odrazené ióny

Vďaka týmto okolnostiam sa im podarilo zachytiť otras na Slnku. Analýzou poznatkov sa podarilo potvrdiť teóriu o prenose energie, ktorá bola prvýkrát predstavená ešte v 80. rokoch.

Z dôvodu načasovania prístrojov a polohy MMS je možné vidieť tieto otrasy približne raz za týždeň. Vedci však dúfajú, že sa im podarí nájsť predovšetkým tie slabšie, ktoré sú omnoho zriedkavejšie a sú oveľa menej prebádané.