Sondy Voyger sú na ceste kozmom už niekoľko desiatok rokov. Za ten čas sa stihli od Zeme podľa NASA vzdialiť neuveriteľných 159 AU (Voyger 1), respektíve 133 AU (Voyager 2). Niet preto divu, že sondám už dochádza potrebná energia.

Dochádza zásoba energie

Našťastie pre nás, NASA našla šikovné „vylepšenie“ či „hack“, ktorým sa jej na diaľku podarilo zabezpečiť prevádzku sondy Voyager 2 ešte na ďalších pár rokov. Ako sme spomínali, sonda Voyager 2 sa stihla od svojho štartu v roku 1977 vzdialiť od Zeme neuveriteľných 20 miliárd kilometrov, čo znamená, že aktuálne sa nachádza za hranicami slnečnej sústavy a brázdi tmavé zákutia medzihviezdneho priestoru, píše portál Gizmodo.

NASA/JPL-Caltech

Pri tejto vzdialenosti trvá NASA viac než 22 hodín, kým signál zo Zeme dorazí k sonde. Vzhľadom na to, že sonde postupne dochádza energia, inžinieri spravujúci túto misiu sa obávali, že už budúci rok dáme aspoň niektorým vedeckým prístrojom na Voyager 2 raz a navždy zbohom.

Aj preto odborníci postupne vypínali nepodstatné nástroje, ako kamery, ohrievače a podobne. Za zmienku stojí tiež fakt, že obe sondy sú poháňané generátormi, ktoré premieňajú teplo z rozpadajúceho sa plutónia na elektrickú energiu. Keď však sonda Voyager 2 vstúpila do svojej poslednej fázy života, inžinieri našli spôsob, ako jej dodať aspoň trochu „šťavy“ naviac, píše portál Science Alert.

Predĺžili životnosť sondy o niekoľko rokov

Presnejšie implementovali nový plán, ktorý im umožnil odviesť energiu z bezpečnostných prvkov, ktoré sú nastavané tak, aby sa zapli, ak niektorý z obvodov sondy zlyhá kvôli zmenám napätia. Vďaka tomu teraz všetkých 5 vedeckých nástrojov, ktoré sa nachádzajú na sonde, dokážu trochu energie z bezpečnostného systému ukradnúť pre vlastné potreby.

„Sledovali sme kozmickú sondu niekoľko týždňov, a zdá sa, že tento nový prístup funguje,“ uviedla projektová manažérka misie Voyager Suzanne Doddova.

Podľa dostupných informácií tento nový prístup dokáže sondu Voyager 2 udržať v chode do roku 2026. Zaujímavé tiež je, že sonde Voyager 1, ktorá prešla heliosférou v roku 2012 (Voyager 2 prešla heliosférou v roku 2018) odišiel palubný vedecký prístroj už na začiatku tejto strastiplnej cesty, vďaka čomu je táto misia menej závislá od energie ako Voyager 2.

NASA/Flickr/Úprava redakcie

Obe sondy nesú na svojej palube zlaté platne, ktoré sú dômyselnými správami pre budúce mimozemské civilizácie, ktoré môžu na tieto kusy techniky vo vesmíre naraziť.

Ani prerušenie komunikácie sond so Zemou však pre misiu neznamená definitívny koniec. Práve naopak, sondy sa dostanú na začiatok svojej „nekonečnej“ cesty. Samotné zlaté platne so správou pre mimozemšťanov totiž obsahujú urán-238, ktorého polčas rozpadu dosahuje až 4,5 miliardy rokov.

Vďaka tomu dokážu vydržať dlhšie, než planéta Zem, ktorú Slnko kvôli svojmu postupnému rozpínaniu sa spáli a neumožní na nej viac existenciu života. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.