Nová štúdia publikovaná v žurnále Nature Astronomy odhaľuje, že aj tie najväčšie kozmické štruktúry vo vesmírne neprestajne rotujú. Tento nesmierne dôležitý objav však zatiaľ prináša viac otázok ako odpovedí. Na tému upozornil portál Futurism.

Rotácia najväčšej štruktúry vo vesmíre

To, že vo vesmíre sa točí všetko od tých najmenších vesmírnych hornín, až po tie najväčšie galaxie už nejaký ten čas vieme. Najnovšie sa však k tejto rotácii pridáva aj najväčšia vesmírna štruktúra akú poznáme.

Nie je ňou nič iné ako kozmická pavučina, ktorá svojimi jemnými vláknami pretkáva a spája nespočetné množstvo galaxií, ktoré sa od seba odlišujú zložením či tvarom, pričom mnohé z nich sú od seba vzdialené milióny svetelných rokov.

Svetlo emitované atómami vodíka v kozmickom webe v oblasti s priemerom zhruba 15 miliónov svetelných rokov. Obrázok tiež zachytáva galaxie vytvárajúce svoje vôbec prvé hviezdy. Jeremy Blaizot / project SPHINX

Samotné vlákna pavučiny sú zložené zo stien gravitačne previazaných superkôp galaxií. Typicky sa rozprestierajú na vzdialenosti 160 až 260 miliónov svetelných rokov a tiahnu sa od jedného uzlu k druhému a tvoria pomyselné hranice medzi obrovskými prázdnymi miestami vo vesmíre, upozorňuje portál IFLScience.

V novom výskume Noam Libeskind, kozmológ z Leibnizovho ústavu pre astrofyziku v Nemecku spolu so svojim tímom, zistil, že práve niektoré z vlákien tvoriace kozmickú pavučinu, najväčšiu vesmírnu štruktúru, ktorú vďaka rozpínaniu vesmíru už zrejme žiadna iná neprekoná, rotujú. Nikto však zatiaľ nevie povedať, prečo sa tak deje, upozorňuje portál Space.

NEPREHLIADNI
Toto je prvá priama fotografia najväčšej štruktúry vo vesmíre. Kozmická pavučina prepája miliardy galaxií

Čo sa podarilo zistiť?

Zistiť rotáciu týchto gigantických filamentov sa podarilo pomocou údajov získaných z projektu Sloan Digital Sky Survey, ktorý tiež nedávno pomohol zistiť mieru, akou čierne diery ovplyvňujú vesmír. Odborníci vďaka tomuto projektu teraz dokázali preskúmať viac ako 17 000 kozmických vlákien a analyzovať rýchlosť, akou sa galaxie tvoriace tieto vlákna pohybovali.

Roland Bacon, David Mary, ESO et NASA

Rotáciu vlákien sa expertom podarilo preukázať pohľadom a meraním červeného a modrého posunu galaxií kolmých na os vlákien. Ukázalo sa, že na jednej strane vlákna sa pohybujú galaxie smerom od nás a na druhej strane sa pohybujú smerom k nám, čo je podľa vedcov správanie aké možno očakávať od rotujúceho objektu.

Čo sa týka rýchlosti, tie najrýchlejšie pohybujúce sa galaxie, pri svojom pohybe okolo dutých stredov vlákien sa pohybovali rýchlosťou až 360 000 km/h. Autori štúdie tiež upozorňujú, že ich výskum nenaznačuje, že sa točí každé kozmické vlákno vo vesmíre, ale je isté, že niektoré filamenty kozmickej pavučiny skutočne rotujú.

Nezodpovedanou otázkou však zostáva, prečo k takejto rotácii vôbec dochádza a čo ju spôsobuje. Zatiaľ vieme iba toľko, že žiadny podobný dej ešte na takejto obrovskej škále nebol nikdy pozorovaný a zrejme existuje nejaký neznámy mechanizmus, ktorý túto rotáciu spôsobuje.

Jedným z možných vysvetlení je aj to, že silné gravitačné polia vlákien pritiahli plyn, prach a ďalší okolitý materiál, ktorý sa zrútil do seba a výsledne šmykové pôsobenie síl tento materiál roztočili. Aktuálne vedci pracujú na pochopení tejto rotácie prostredníctvom počítačových simulácií.

Čítajte viac z kategórie: Novinky