Najväčší energetický projekt sveta, ktorý spája 35 národov. Cieľom je vyrábať energiu, aká poháňa aj Slnko
Ak by sme sa pozreli na najambicióznejšie projekty sveta, určite by sme narazili na ITER. Ten už viac ako 30 rokov spája úsilie 35 národov pri vývoja reaktora jadrovej fúzie, ktorý prinesie čistú a neobmedzenú energiu.
História projektu ITER sa začala písať pred takmer 30 rokmi. Skupina priemyselných národov sa rozhodla spojiť svoje sily a vyvinúť nový, čistejší a udržateľnejší zdroj energie. Skratka ITER pochádza z anglického názvu International Thermonuclear Experimental Reactor (Medzinárodný Termonukleárny Experimentálny Reaktor), pričom z latinčiny sa tento názov prekladá ako „cesta“.
Ako začal jeden z najambicióznejších projektov sveta
Samotný projekt odštartoval ženevskom summite Superpower, keď generálny tajomník Gorbačov z bývalého Sovietskeho zväzu navrhol myšlienku spoločného medzinárodného projektu rozvoja energie jadrovej syntézy prezidentovi USA Reaganovi. O rok neskôr prijala EÚ, Japonsko, Sovietsky zväz a USA dohodu o vývoji medzinárodného fúzneho zariadenia ITER.
Koncepčné projektové práce sa začali v roku 1988, po ktorých nasledovali stále podrobnejšie fázy projektovania, až kým členovia v roku 2001 neschválili konečný návrh projektu ITER. Neskôr v roku 2003 sa k projektu pripojili Čínska ľudová republika a Kórejská republika, ktoré nasledovala v roku 2005 India.
Výber miesta, na ktorom bude ITER postavený, prešiel veľmi zdĺhavým procesom, až sa členovia projektu v roku 2005 jednomyseľne zhodli. Miesto výstavby fúzneho reaktora ITER tak bolo stanovené neďaleko mesta Aix-en-Provence v južnom Francúzsku. V súčasnosti tak na projekte spolupracujú tisíce odborníkov 35 národov.
Ako vlastne funguje ITER?
Vo výskumnom centre Saint Paul-lez-Durance aktuálne prebieha výstavba tokamaku ITER, ktorý by sa mal stať najväčším reaktorom založeným na princípe jadrovej syntézy, respektíve fúzie. Toto zariadenie je navrhnuté, aby dokázalo uskutočniť jadrovú fúziu ako bezuhlíkový zdroj energie založený na rovnakom princípe, ktorý poháňa Slnko a všetky hviezdy vo vesmíre.
Samotná fúzia je zdrojom energie Slnka a hviezd. Pri ohromnej horúčave a gravitácii v jadre týchto hviezdnych telies dochádza k zrážaniu jadier vodíka a následnej fúzii do ťažších atómov hélia, čo spôsobuje uvoľňovanie obrovského množstva energie. Presne tento proces sa snažia vedci implementovať a hlavne udržať aj v prípade fúznych reaktorov.
Na dosiahnutie fúzie ale musia byť splnené tri podmienky a to veľmi vysoká teplota (rádovo 150 000 000°C), dostatočná hustota častíc plazmy (na zvýšenie pravdepodobnosti výskytu zrážok častíc) a dostatočný čas udržania (resp. udržania plazmy, ktorá má tendenciu expandovať v rámci definovaného objemu).
Samotný reaktor obsahuje vákuovú komoru v tvare šišky, ktorá je dutá. Do tejto komory sa privedie čistý plyn, pričom pri extrémnych teplotách sú elektróny oddelené od jadier atómov a plyn sa stáva plazmou. Tá je často označovaná aj ako štvrtý stav hmoty. Fúzna plazma tak vytvára prostredie, v ktorom môžu svetelné prvky vytvárať syntézu a poskytovať obrovské množstvo energie.
Reaktor ITER je zároveň takzvaným tokamakom, čo znamená, že na zachytenie a kontrolu plazmy sa používajú silné magnetické polia v toroidnej komore. Energia produkovaná fúziou atómov sa absorbuje ako teplo v stenách tokamaku. Rovnako ako v prípade konvenčnej elektrárne, tak aj fúzna využije toto teplo na výrobu pary a potom elektrickej energie prostredníctvom turbín a generátorov.
Čo si sľubujeme od tokamaku ITER?
Tokamak ITER bude stále experimentálnym reaktorom, ktorý by ale mal byť schopný vyrobiť 500 MW energie. Na jeho základe budú chcieť vedci demonštrovať fungovanie elektrárni budúcnosti a zároveň budú môcť študovať správanie sa plazmy, aby mohli v budúcnosti docieliť jej ideálne podmienky. Jednou z misií pre neskoršie fázy prevádzky ITERu bude preukázanie uskutočniteľnosti výroby trícia vo vnútri vákuovej komory.
Svetové zásoby trícia, ktoré sa používa s deutériom na podporu fúznej reakcie, nie sú dostatočné na pokrytie potrieb elektrární budúcnosti. Dôležitým aspektom, na ktorý tokamak ITER pri svojej prevádzke poukáže, je bezpečnosť. Jedným z hlavných cieľov tak bude demonštrácia kontroly plazmy a fúznych reakcií so zanedbateľnými dôsledkami na životné prostredie.
Priestory a elektráreň sú vo výstavbe od roku 2010. Samotná stavba reaktoru ITER sa ale začína fázou 1 od roku 2020 do roku 2025, pričom na december 2025 je naplánovaná udalosť „First Plasma“, ktorá bude zároveň prvým spustením reaktora do prevádzky. Na plný výkon by mal reaktor pracovať až v roku 2035, kedy sa prevedie operácia Deuterium-Tritium. Veríme teda, že vedcom v ceste za čistou energiu nebude stáť žiadna prekážka a do 6 rokov bude úsilie 35 národov úspešné.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú
Prešli za hranice reality. Vedci objavili v kvantovom tuneli nový jav, ktorý prepíše učebnice
Astronomická lahôdka: Obloha sa čoskoro zmení na živú mapu vesmíru, takto ju uvidíš zo Slovenska
Zaplatil milióny za úlomok planéty. V USA vydražili kus Marsu, jeho cena prekonala očakávania
S týmto eko palivom musíme v budúcnosti počítať. Vedci ho vyrobili zo špinavej vody a odpadu
Američania stavajú vesmírny maglev. Neuveríš, na čo má slúžiť a ako im ušetrí palivo
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
Vznikla nová trieda „nenápadných milionárov“. Denne ich pribudne 1 000 a môžu za to dva faktory
Prokurátor Generálnej prokuratúry čelí obžalobe. Funkciu pozastavili, potvrdil Žilinka
Prelomový výskum odhaľuje, ako aktivita mozgu počas spánku prezrádza skryté neurologické problémy
Kľúčový svedok v korupčných prípadoch čelí novému obvineniu. V kauze figurujú Gašpar a Bödör
V hotelovej vírivke v Demänovskej Doline hygienici potvrdili prítomnosť baktérie Legionella
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Prehliadaná krajina prechádza desivou premenou za miliardy. Čína ju zbrojí na úroveň superveľmocí
- Českí filmári zobrali „dezolátov“ na Ukrajinu a ukázali im vojnu. Takto vyzerali ich reakcie (VIDEO)
- Netflix opäť trafil do čierneho. Drsnú krimi sériu považujú kritici za jeden z najlepších seriálov roka
- Vedci našli niečo, čo popiera fyziku. Výbuch jadrovej bomby vytvoril materiál, ktorý nemal existovať
- Prešli za hranice reality. Vedci objavili v kvantovom tuneli nový jav, ktorý prepíše učebnice
-
- Vedci našli niečo, čo popiera fyziku. Výbuch jadrovej bomby vytvoril materiál, ktorý nemal existovať
- Českí filmári zobrali „dezolátov“ na Ukrajinu a ukázali im vojnu. Takto vyzerali ich reakcie (VIDEO)
- Prehliadaná krajina prechádza desivou premenou za miliardy. Čína ju zbrojí na úroveň superveľmocí
- Netflix opäť trafil do čierneho. Drsnú krimi sériu považujú kritici za jeden z najlepších seriálov roka
- Nočná mora Rusov funguje. Ukrajina dostala od USA špeciálne zariadenia, ktoré môžu rozhodnúť vojnu
-
- Väčšina Slovákov o nej ani netuší. Ak porušíš túto povinnosť, hrozí ti pokuta 1200 €
- Taiwan ukázal svetu, čo sa stane, ak zaútočí Čína. V kľúčovom teste všetkých zarazili
- Našiel som dokonalé rodinné auto. Na novej Dacii som prešiel 1 400 km do Chorvátska, otvorila mi oči
- POZOR: Nová dopravná značka mätie vodičov. Toto musíš spraviť, keď ju uvidíš
- Týmto raketám neunikne nikto. Kórea do nich vložila niečo, čo zlikviduje akýkoľvek cieľ
Svetový úspech vedcov SAV: Slováci vyvinuli zbraň proti vírusu, ktorý môže spúšťať rakovinu
Aplikácia Slovenskej pošty sa mení na digitálnu pobočku: Pribudnú kľúčové novinky
Slováci nakupujú inak, predajcov pribúda. E-shopy u nás prechádzajú premenou
Slovákov masívne ohrozuje nový typ kybernetického útoku. Je horší než phishing
USA zavedú jednotné clá. Zasiahne to vyše 150 krajín naraz
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP