Najväčší energetický projekt sveta, ktorý spája 35 národov. Cieľom je vyrábať energiu, aká poháňa aj Slnko
Ak by sme sa pozreli na najambicióznejšie projekty sveta, určite by sme narazili na ITER. Ten už viac ako 30 rokov spája úsilie 35 národov pri vývoja reaktora jadrovej fúzie, ktorý prinesie čistú a neobmedzenú energiu.
História projektu ITER sa začala písať pred takmer 30 rokmi. Skupina priemyselných národov sa rozhodla spojiť svoje sily a vyvinúť nový, čistejší a udržateľnejší zdroj energie. Skratka ITER pochádza z anglického názvu International Thermonuclear Experimental Reactor (Medzinárodný Termonukleárny Experimentálny Reaktor), pričom z latinčiny sa tento názov prekladá ako „cesta“.
Ako začal jeden z najambicióznejších projektov sveta
Samotný projekt odštartoval ženevskom summite Superpower, keď generálny tajomník Gorbačov z bývalého Sovietskeho zväzu navrhol myšlienku spoločného medzinárodného projektu rozvoja energie jadrovej syntézy prezidentovi USA Reaganovi. O rok neskôr prijala EÚ, Japonsko, Sovietsky zväz a USA dohodu o vývoji medzinárodného fúzneho zariadenia ITER.
Koncepčné projektové práce sa začali v roku 1988, po ktorých nasledovali stále podrobnejšie fázy projektovania, až kým členovia v roku 2001 neschválili konečný návrh projektu ITER. Neskôr v roku 2003 sa k projektu pripojili Čínska ľudová republika a Kórejská republika, ktoré nasledovala v roku 2005 India.
Výber miesta, na ktorom bude ITER postavený, prešiel veľmi zdĺhavým procesom, až sa členovia projektu v roku 2005 jednomyseľne zhodli. Miesto výstavby fúzneho reaktora ITER tak bolo stanovené neďaleko mesta Aix-en-Provence v južnom Francúzsku. V súčasnosti tak na projekte spolupracujú tisíce odborníkov 35 národov.
Ako vlastne funguje ITER?
Vo výskumnom centre Saint Paul-lez-Durance aktuálne prebieha výstavba tokamaku ITER, ktorý by sa mal stať najväčším reaktorom založeným na princípe jadrovej syntézy, respektíve fúzie. Toto zariadenie je navrhnuté, aby dokázalo uskutočniť jadrovú fúziu ako bezuhlíkový zdroj energie založený na rovnakom princípe, ktorý poháňa Slnko a všetky hviezdy vo vesmíre.
Samotná fúzia je zdrojom energie Slnka a hviezd. Pri ohromnej horúčave a gravitácii v jadre týchto hviezdnych telies dochádza k zrážaniu jadier vodíka a následnej fúzii do ťažších atómov hélia, čo spôsobuje uvoľňovanie obrovského množstva energie. Presne tento proces sa snažia vedci implementovať a hlavne udržať aj v prípade fúznych reaktorov.
Na dosiahnutie fúzie ale musia byť splnené tri podmienky a to veľmi vysoká teplota (rádovo 150 000 000°C), dostatočná hustota častíc plazmy (na zvýšenie pravdepodobnosti výskytu zrážok častíc) a dostatočný čas udržania (resp. udržania plazmy, ktorá má tendenciu expandovať v rámci definovaného objemu).
Samotný reaktor obsahuje vákuovú komoru v tvare šišky, ktorá je dutá. Do tejto komory sa privedie čistý plyn, pričom pri extrémnych teplotách sú elektróny oddelené od jadier atómov a plyn sa stáva plazmou. Tá je často označovaná aj ako štvrtý stav hmoty. Fúzna plazma tak vytvára prostredie, v ktorom môžu svetelné prvky vytvárať syntézu a poskytovať obrovské množstvo energie.
Reaktor ITER je zároveň takzvaným tokamakom, čo znamená, že na zachytenie a kontrolu plazmy sa používajú silné magnetické polia v toroidnej komore. Energia produkovaná fúziou atómov sa absorbuje ako teplo v stenách tokamaku. Rovnako ako v prípade konvenčnej elektrárne, tak aj fúzna využije toto teplo na výrobu pary a potom elektrickej energie prostredníctvom turbín a generátorov.
Čo si sľubujeme od tokamaku ITER?
Tokamak ITER bude stále experimentálnym reaktorom, ktorý by ale mal byť schopný vyrobiť 500 MW energie. Na jeho základe budú chcieť vedci demonštrovať fungovanie elektrárni budúcnosti a zároveň budú môcť študovať správanie sa plazmy, aby mohli v budúcnosti docieliť jej ideálne podmienky. Jednou z misií pre neskoršie fázy prevádzky ITERu bude preukázanie uskutočniteľnosti výroby trícia vo vnútri vákuovej komory.
Svetové zásoby trícia, ktoré sa používa s deutériom na podporu fúznej reakcie, nie sú dostatočné na pokrytie potrieb elektrární budúcnosti. Dôležitým aspektom, na ktorý tokamak ITER pri svojej prevádzke poukáže, je bezpečnosť. Jedným z hlavných cieľov tak bude demonštrácia kontroly plazmy a fúznych reakcií so zanedbateľnými dôsledkami na životné prostredie.
Priestory a elektráreň sú vo výstavbe od roku 2010. Samotná stavba reaktoru ITER sa ale začína fázou 1 od roku 2020 do roku 2025, pričom na december 2025 je naplánovaná udalosť „First Plasma“, ktorá bude zároveň prvým spustením reaktora do prevádzky. Na plný výkon by mal reaktor pracovať až v roku 2035, kedy sa prevedie operácia Deuterium-Tritium. Veríme teda, že vedcom v ceste za čistou energiu nebude stáť žiadna prekážka a do 6 rokov bude úsilie 35 národov úspešné.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú
Medicína nechápe: Vedci vytvorili funkčné ľudské srdce v prasati, vydržalo biť úctyhodný čas
Japonsko čelí obrovskej kritike. Púšťa sa do riskantnej ťažby surovín, ktorú ešte nikto nevyskúšal
Totálne sme sa mýlili: Najväčšia záhada Slnka má konečne svoje vysvetlenie
Američania zhodia z lietadiel biologickú zbraň. Nasadia miliardy bojovníkov proti škodcovi
Vo vesmíre sa stalo niečo neuveriteľné. Vedci majú prvé dôkazy o tomto najohromujúcejšom jave
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP
Prekvapivé zistenie vedcov: Bežná bylinka z tvojej záhrady môže výrazne zlepšiť pamäť aj sústredenie
Generácia Z robí firmám vrásky: „YouTube, Instagram a TikTok sú dnešné učebnice,“ tvrdí expertka
Na Slovensko sa rútia silné búrky. Experti sa zhodli, priprav sa na silný vietor a lejak (PREDPOVEĎ)
Slováci si tu budú žiť ako králi. 10 krajín Európy s najnižšími nákladmi na život (REBRÍČEK)
Črevné baktérie pohlcujú toxické chemikálie z tvojho tela. Prelomový výskum vedie k novej ochrane zdravia
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Nemci sa zbláznili do energetického grálu. Elektrinu im vyrába zadarmo, sieti dodali 60 miliónov MWh
- Rusi ani netušili, čo im zlikvidovalo najdrahší systém. Ukrajina použila zbraň, akú svet ešte nevidel
- Stalo sa jej to najhoršie. Žena si kúpila lacný elektromobil, po roku ním nedôjde ani do práce
- Do Ameriky doletí za 90 minút. Prelomové lietadlo v prvých testoch všetkých prekvapilo
- Rusom padla sánka. Jedna z najlepších stíhačiek USA dostane vlastnú „armádu dronov”
-
- Rusom padla sánka. Jedna z najlepších stíhačiek USA dostane vlastnú „armádu dronov”
- Nemci sa zbláznili do energetického grálu. Elektrinu im vyrába zadarmo, sieti dodali 60 miliónov MWh
- Rusi ani netušili, čo im zlikvidovalo najdrahší systém. Ukrajina použila zbraň, akú svet ešte nevidel
- Veľký operátor bije na poplach: Ak dostaneš takúto správu, rovno ju vymaž. Môžeš prísť o peniaze
- Bol na mizine, dnes jeho spotrebiče zarábajú miliardy. Toto je príbeh génia, ktorý založil slávnu značku
-
- Európa do neho investovala miliardy eur, teraz ho ľudia nechcú. Predaj energetického zariadenia prudko klesol
- Vedci našli skrytý trik, ako obnoviť zrak. Takéto niečo by ti nikdy nenapadlo
- Celý život triedila plasty. Žena neverila vlastným očiam, keď pomocou AirTagu zistila, kde končia
- Lacný ako Fabia, výkonný ako Porsche. Známa značka spustila predaj auta s dojazdom 2 000 km
- Rusom padla sánka. Jedna z najlepších stíhačiek USA dostane vlastnú „armádu dronov”
Budeme tankovať lacnejší benzín? OPEC+ spustil ropnú lavínu, ktorá ovplyvní aj Slovákov
Slováci sa dočkali. ZSSK chce konečne vyriešiť jeden z najväčších problémov cestujúcich
Slovenská vláda chce AI pod kontrolou. Vymenovala vlastného splnomocnenca
Po veľkom výpadku sa Praha opäť rozsvietila. Chaos však zanechal následky
ZSSK čelí kritike: Tisíce študentov prichádzajú o nárok na bezplatnú dopravu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP