V roku 1969 v austrálskom Murchisone dopadol takmer 100 kg meteorit. Vo svojich útrobách niesol materiál starší ako náš solárny systém. Vedci na základe neho odhalili, ako sa kedysi formovali hviezdy.

Najnovšia štúdia, na ktorú upozornil portál Science Alert, objasňuje pôvod a vek jedného z najstarších pevných materiálov na Zemi. Vedcom sa ho úspešne podarilo datovať do doby spred sformovania nášho solárneho systému.

Mikroskopické zrná prachu staré až 7 miliárd rokov

Ide o drobné mikroskopické zrná prachu, ktoré podľa všetkého pochádzajú z neznámej vzdialenej hviezdy. Na Zem boli dopravné v útrobách meteoritu a ich vek sa odhaduje na 5 až 7 miliárd rokov. Pre porovnanie, odhaduje sa, že náš solárny systém vznikol pred 4,6 miliardami rokov.

„Toto je jedna z najzaujímavejších štúdií, na ktorých som pracoval. Ide o najstaršie pevné materiály, aké sme kedy našli, a hovoria nám o tom, ako sa v našej galaxii formovali hviezdy,“ povedal pre portál EurekAlert kozmochemik Philipp Heck z Prírodovedného Fieldovho múzea univerzity v Chicagu.

Fakt, že meteority v sebe môžu niesť takto starý mikroskopický materiál nie je nič nezvyčajné. Bohužiaľ, nie je ľahké materiál nájsť a identifikovať. Jedným zo známych meteoritov, ktorý takýto materiál v sebe obsahoval, bol Murchisonský meteorit, ktorý na Zem dopadol ešte v roku 1969 s váhou takmer 100 kg.

Vedci skúmali materiál z meteoritu dlhé roky

Fieldovo múzeum získalo takmer 52 kg tohto meteoritu a strávilo jeho skúmaním mnoho času. Veľké množstvo mikroskopických zŕn minerálu, zvaného karbid kremíka, zvnútra meteoritu bolo od roku 1990 identifikovaných ako medzihviezdne. Vedci už v tej dobre vedeli, že jeho datovanie je predsolárne (spred vzniku solárneho systému), no odhadnúť presný vek nebolo ľahké.

Zobraziť celú galériu (3)
Časti Murchisonského meteoritu uložené v múzeu v v Melbourne. Zdroj: Museums Victoria

Vedecké prístroje ale neboli v tej dobe také pokročilé ako v súčasnosti, a tak sa tím vedcov rozhodol vo svojej najnovšej štúdii podrobiť materiál kompletnej škále moderných testov. Použili napríklad elektrónovú mikroskopiu, hmotnostnú spektrometriu sekundárnych iónov a hmotnostnú spektrometriu ušľachtilých plynov, pričom hľadali účinky vystavenia materiálu kozmickému žiareniu.

Zobraziť celú galériu (3)
Vzorky Murchisonského meteoritu, ktoré vedci skúmali. Zdroj: Museums Victoria

Predpokladali totižto, že kozmické žiarenie môže preniknúť do tuhého materiálu meteoritu a zanechať stopu na prvkoch karbidu kremíka. Presne 40 zŕn karbidu kremíka bolo skontrolovaných na prítomnosť prvkov ako je hélium a neón. Tie postupne odhalili svoj vek, pričom niektoré boli staršie ako 5,5 miliárd rokov. Väčšina z nich ale nebola staršia ako 4,6 až 4,9 miliárd rokov.

Hviezdy sa vo vesmíre neformovali vždy konštantne

Vedci nakoniec skonštatovali, že väčšina zŕn mikroskopického materiálu bola sformovaná v čase pred vznikom nášho solárneho systému, kedy sa hviezdy formovali v oveľa vyššej intenzite ako dnes. Predpokladajú tiež, že tieto zrná sa museli zhlukovať, nakoľko izolované by nemali možnosť prežiť napríklad supernovu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda