Časy, keď počítače zaberali jednu celú miestnosť, sú už dávno za nami. Súčasný trend je neustále navyšovanie výkonu, za cenu čo najmenšej veľkosti a spotreby. Dôkazom sú napríklad smartfóny, ktoré ponúkajú neuveriteľný výkon a pritom vojdu do vrecka.

Keď sa povie počítač, väčšina si pod týmto pojmom predstaví klasickú zostavu obsahujúcu procesor, grafickú kartu, pamäte RAM a ďalšie. Úvaha to je správna, no existuje nespočetné veľa druhov počítačov. V skratke by sa dalo povedať, že počítač je každé zariadenie, ktoré dokáže samostatne spracovávať isté procesy, prípadne riešiť úlohy. Počítačom teda môžme označiť aj kalkulačku. Vzniká tak množstvo kategórií, kde možno počítače zaradiť. Zaujalo ťa však niekedy, ktorý je ten najmenší na svete? Jeho veľkosť ťa pravdepodobne zaskočí.

Menší než zrnko ryže (niekoľkonásobne)

Doteraz držala prvenstvo v najmenšom počítači spoločnosť IBM. No pracovníci Michiganskej Univerzity ich prekonali a to rozdielom triedy. Ich počítač je totiž desaťkrát menší než ten od IBM a zaberá plochu len 0,04 mm². Je to tak malé zariadenie, že zrnko ryže sa zdá byť pri porovnaní obrovské. Jeho výroba nebola jednoduchá a výskumníci sa potýkali hlavne s veľkým elektrickým šumom. Výsledkom je však senzor, ktorý dokáže merať zmeny tepla a svetla v extrémne malých oblastiach.

Zobraziť celú galériu (0)

University of Michigan

Nenechaj si ujsť!
Vedci odhalili históriu Uránu. V rannom štádiu zažil udalosť, ktorá navždy zmenila jeho históriu

Ako už bolo spomenuté, ide skôr o senzor než o počítač, no napriek svojej malej veľkosti obsahuje plnohodnotný procesor založený na architektúre ARM Cortex-M0+. No pokiaľ nie je napájaný, stratí všetky údaje (podobne ako RAM). Napriek tomu ukazuje, ako sa prekonávajú limity výpočtovej techniky a že takmer neviditeľné zariadenia môžu bez problémov fungovať.

A aké je jeho využitie?

Keďže je tento počítač extrémne malý, dokáže fungovať vo veľmi malých oblastiach. A tými sú napríklad skupiny buniek v ľudskom tele. Práve v medicíne vidia vedci jeho najväčší potenciál. Predpokladajú totiž, že nádorové bunky vyžarujú o čosi viac tepla než tie zdravé, no doteraz sa toto tvrdenie nepodarilo overiť. Práve tento senzor by mal v tomto smere pomôcť a ak by sa táto teória potvrdila, výrazne by sa dala zlepšiť efektívnosť liečby a takisto aj diagnostika.