Spojenie medzi rastlinou, ktorú si bežne nasypeš do pečených zemiakov, a jednou z najzávažnejších neurodegeneratívnych chorôb našej doby sa môže na prvý pohľad zdať pritiahnuté za vlasy. No rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis), stredomorská bylina s výraznou vôňou, sa dnes dostáva do centra záujmu vedeckých tímov skúmajúcich Alzheimerovu chorobu – najčastejšiu formu demencie, postihujúcu desiatky miliónov ľudí na celom svete, upozorňuje ScienceAlert.

Užitočná karnozová kyselina

Záujem o rozmarín nie je nový. Už v staroveku ho študenti nosili za uchom, aby si „posilnili pamäť“. Dnes však máme nástroje, ktoré dávnym Grékom chýbali: molekulárnu biológiu, neurochémiu a výpočtové modelovanie. Práve tieto disciplíny pomáhajú objasniť, ako rozmarínové zlúčeniny interagujú s neurónmi, ako ovplyvňujú neurotransmitery, a čo je azda najzaujímavejšie – ako môžu priamo zasahovať do procesov typických pre neurodegeneráciu.

Kľúčovou látkou je karnozová kyselina, silný antioxidant a protizápalová zlúčenina, ktorá dokáže chrániť neuróny pred poškodením spôsobeným oxidačným stresom. Ten zohráva zásadnú úlohu v progresii Alzheimerovej choroby, pretože poškodzuje bunkové membrány, DNA aj mitochondrie. Ešte zaujímavejšia je jej upravená verzia s názvom diAcCA, ktorú v roku 2025 syntetizovali vedci s cieľom stabilizovať účinok a zvýšiť jej selektivitu. Táto forma sa aktivuje len v zápalom postihnutých oblastiach mozgu, čím sa minimalizuje riziko vedľajších účinkov.

V predklinických štúdiách na myšiach diAcCA nielenže zlepšila pamäťové funkcie, ale aj zvýšila počet synapsií – miest, kde si neuróny odovzdávajú informácie. Okrem toho dokázala znížiť hladiny amyloidu beta a hyperfosforylovaného tau, čo sú proteíny patologicky sa hromadiace v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Vplyvov má viacero

Ďalšou dôležitou látkou v rozmaríne je 1,8-cineol. Tento monoterpénový oxid ovplyvňuje hladinu acetylcholínu, kľúčového neurotransmitera pre proces učenia a zapamätania. Blokovaním enzýmu, ktorý acetylcholín rozkladá (acetylcholínesterázy), cineol predlžuje jeho účinok a podporuje synaptickú plasticitu, čo je základný mechanizmus pamäte.

Hans/Pixabay

Rozmarínový esenciálny olej navyše ovplyvňuje limbický systém – oblasť mozgu spojenú s emóciami a spánkom. Aromaterapeutické výskumy naznačujú, že vdychovanie rozmarínovej vône môže znížiť hladinu kortizolu, stresového hormónu, čo sa nepriamo premieta do lepšej koncentrácie, spánku a kognitívneho výkonu.

Ochranný účinok rozmarínu sa však netýka len mozgu. Fytochemikálie ako rozmarínová či ursolová kyselina pôsobia protizápalovo aj na iných úrovniach organizmu – od tráviaceho traktu až po kožu. Niektoré štúdie skúmajú aj jeho účinok pri chronických zápalových ochoreniach, ako sú Parkinsonova choroba, cukrovka 2. typu či ateroskleróza. Z farmakologického hľadiska je zaujímavé aj antimikrobiálne pôsobenie rozmarínu, ktoré by sa mohlo uplatniť v konzervácii potravín alebo vývoji prírodných antibiotík.

Čítajte viac z kategórie: Novinky