Posledné zatmenie Slnka, ktoré si užili najmä obyvatelia Severnej Ameriky 8. apríla, so sebou prinieslo aj niekoľko nečakaných a prekvapivých úkazov, upozorňuje v tlačovej správe Fyzikálny ústav v Opave. Krátko pred zatmením Slnka mala byť identifikovaná kométa SOHO-5008 a to len niekoľko hodín pred samotnou udalosťou, pričom samotná kométa dlho pozorovateľná nebola a čoskoro zmizla.

Rýchlo sa vyparila

Kométu SOHO-5008 bolo možné najprv pozorovať na snímkach z družíc, presnejšie vďaka zariadeniu SOHO (Solárne a heliosférické observatórium), ktoré má na konte už viac ako 5 000 komét. SOHO-5008 bolo možné pozorovať len niekoľko hodín, keďže sa počas zatmenia Slnka vyparila kvôli pomerne nízkej vzdialenosti od našej materskej hviezdy.

Prekvapivý úkaz sa podarilo pozorovať aj známemu českému astronomickému fotografovi Petrovi Horálekovi z Fyzikálneho ústavu v Opave, ktorý sa vydal tento jav pozorovať priamo do Duranga v Mexiku. Úkaz zachytili českí aj slovenskí fotografi a okrem SOHO-5008 bola viditeľná aj kométa 12P/Pons-Brooks, ktorá bola objavená ešte v roku 1812 a obieha Slnko raz za 71 rokov.

P. Horálek/FÚ v Opavě, J. Kujal/ASHK, M. Hlaváč

„Zaznamenať kométu behom úplneho zatmenia Slnka je vzácne. Za posledných 1 600 rokov sa také pozorovanie podarilo len sedemkrát, pričom v piatich prípadoch išlo o kométy pozorovateľné voľným okom a posledné dva prípady z rokov 2008 a 2020 boli čisto fotografickými úspechmi,“ vysvetľuje Petr Horálek.

Pomohla špičková technika

Za náhle pozorovanie kométy SOHO-5008 vďačia astronómovia predovšetkým špičkových kozmickým observatóriám a zároveň rýchlej práci svojich kolegov, ktorým sa sondu podarilo v dátach identifikovať. Aj keď sa sonde SOHO podarilo identifikovať tisícky rôznych komét, jej primárnou úlohou je pozorovanie samotného Slnka, kvôli čomu je vybavená množstvom špičkových nástrojov.

Ide o prekvapivo starú sondu, ktorej plánovaná misia mala trvať len dva roky, avšak pokračuje už viac ako 28 rokov. Do kozmu sa dostala ešte v roku 1995 na palube rakety Atlas IIAS a vedci ju takmer stratili, keď došlo k sérii chýb a nepríjemností v roku 1998. Upraviť a obnoviť funkciu gyroskopov potrebných na udržiavanie orientácie sa podarilo Európskej vesmírnej agentúre až v roku 1999.