Vek Mliečnej dráhy sa v súčasnosti odhaduje na 13 miliárd rokov.  To znamená, že tie najstaršie hviezdy v našej galaxii sa zrodili len „krátko“ po Veľkom tresku. Za celý ten čas sa stihla zrodiť minimálne jedna technologicky vyspelá civilizácia, čo nám dáva nádej na objavenie ďalších možno nám podobných civilizácií.

Kam sa podeli všetky technologicky vyspelé civilizácie?

Kam sa však všetky tieto civilizácie podeli? Prečo nie je taká „stará“ galaxia osídlená a prečo neprekypuje životom? Veď ak by akákoľvek civilizácia bola od nás staršia len o 0,1 %, bola by o milióny rokov vyspelejšia. Ako je teda možné, že po celej Mliečnej dráhe nepoletujú mimozemské vesmírne lode?

Stručná odpoveď je, že sme sa možno pozerali na nesprávne miesto. Podľa štúdie zverejnenej v periodiku Research Notes of the American Astronomical Society a najnovších počítačových simulácií uskutočnených Jasonom Wrightom a jeho tímom, je vhodným miestom pre hľadanie života jadro galaxie.

To je z hľadiska pátrania po mimozemských civilizáciách stále neprebádané miesto. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Podľa odborníkov staršie matematické modely a počítačové simulácie zaoberajúce sa kolonizáciou vesmíru narážali na problém „veľkosti a času“. Vzhľadom na veľkosť našej galaxie by mimozemské civilizácie potrebovali na kolonizáciu Mliečnej dráhy viac času ako je jej samotný vek.

Nový prístup, nové výsledky

Ako informuje portál Gizmodo, nové počítačové simulácie naznačujú, že technologicky vyspelá civilizácia by Mliečnu dráhu dokázala kolonizovať v relatívne „krátkom“ časovom horizonte aj bez použitia akýchkoľvek futuristických a nadsvetelných  pohonov. Podľa všetkého by si dokonca vystačili s pohonmi nie lepšími ako využívame na Zemi.

Hlavným rozdielom medzi novou simuláciou a staršími modelmi je ten, že vedci tentokrát nezabudli do svojich modelov započítať aj pohyb hviezd v galaxii, takže medzihviezdne lode konečne lietali medzi pohybujúcimi sa hviezdami a nie stacionárnymi bodmi. Vo výsledku to znamená toľko, že aj tie najkonzervatívnejšie a najpesimistickejšie odhady rýchlosti civilizačnej expanzie mohli viesť k vytvoreniu jednej obrovskej ríše galaktických rozmerov.

Nový výskum je založený na štúdii z roku 2019, o ktorú sa postaral rovnaký tím riešiteľov. V ňom ukázali „ako aj pomaly pohybujúce sa lode dokážu galaxiu osídliť za oveľa kratší čas ako je vek galaxie“, uviedol Wright pre portál Gizmodo. V novej štúdii však vedci ukázali nielen tempo, akým by kolonizovanie galaxie mohlo prebiehať, ale aj fyzický tvar.

Ako sme už spomínali, kolonizácia galaxie prebiehala relatívne pomalým tempom a za určitých vopred stanovených podmienok. Vyzeralo to približne tak, že osamelá technologicky vyspelá civilizácia žijúca vo virtuálnej galaxii podobnej Mliečnej dráhe sa rozhodla expandovať a vytvoriť si kolónie naprieč celou galaxiou.

K dispozícii mali kozmické lode pohybujúce sa rýchlosťou 10 km/s, čo zodpovedá rýchlosti našich kozmických sond, pričom tie ich dokázali cestovať na vzdialenosť nie dlhšiu ako 10 svetelných rokov.

Na uvedenej simulácii predstavujú „sivé bodky“ neobývané hviezdne systémy, „purpurové bodky“ sú obývané hviezdne systémy a „biele bodky“ sú kozmické ľode.

Keď kozmická loď dorazila do svojej novej destinácie, svet sa považoval za novú kolóniu, z ktorej mohlo byť každých 100 000 rokov vyslané jedno ďalšie medzihviezdne plavidlo určené na osídlenie nového sveta. Cesta vesmírnych lodí nemohla zabrať viac ako 300 000 rokov a životnosť jednej kolónie, respektíve jedného sveta po obsadení bola maximálne 100-miliónov rokov.

Pri tejto pomalej expanzii zohral dôležitú úlohu už spomínaný pohyb hviezd, pretože po usadení virtuálnych mimozemšťanov na novej planéte stačilo počkať, kým sa celý planetárny systém nepresunul do inej časti galaxie, kde sa nachádzalo viac nových a bližších hviezd a svetov pripravených na kolonizáciu.

Aj za týchto pomerne radikálnych podmienok sa mimozemská civilizácia stihla zabývať v celej vnútornej časti virtuálnej galaxie za 1 miliardu rokov, čo je iba zlomok veku Mliečnej dráhy a celého vesmíru. Ako upozorňuje portál IFLScience, hlavný autor štúdie na svojom blogu uviedol, že zo simulácií je zrejmé, že sa kolonizačné lode vysielajú z planét iba zriedka, primárnu úlohu tu zohráva pohyb hviezd. Akonáhle sa civilizácia priblíži k centru galaxie, kde je zoskupenie hviezd oveľa hustejšie, expanzia naberie poriadne obrátky.

Je tiež potrebné dodať, že v simuláciách kolonizovala galaxiu civilizácia typu 2 na Kardašovovej škále (Civilizácia schopná využiť všetky zdroje svojej domovskej hviezd), pričom počas procesu kolonizácie stihla prejsť do civilizácie typu 3 (Civilizácia schopná využiť všetky zdroje svojej domovskej galaxie).

Vedci však pripúšťajú, že simulácia sa zakladá na veľmi jednoduchých predpokladoch a v súlade s tým aktuálne pracujú na lepšej a reálnejšej simulácii zahŕňajúcej viacero parametrov.

Odpoveď nie je vôbec jednoduchá

Na mieste je ale stále otázka, kam sa tieto civilizácie podeli? Ak by touto rýchlosťou osídľovali Mliečnu dráhu, zrejme by sme o tom už niečo mohli vedieť.

 Odpoveď je viac než komplikovaná. Zatiaľ čo nová simulácia zlepšila chápanie Fermiho paradoxu (rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou existencie mimozemských civilizácií a absenciou dôkazov o ich existencii) v tom zmysle, že ak existuje vesmírna civilizácia, potom mala dostatok času na osídlenie celej galaxie aj bez warpovho pohonu a iných futuristických vymožeností, priamu odpoveď na hore uvedené otázky neponúkla (koniec koncov to nebolo ani jej cieľom).

Navrhuje, respektíve potvrdzuje tiež niektoré predošlé štúdie, že centrum galaxie by sa malo stať novým cieľom projektu SETI (Search for Extra-Terrestrial Intelligence, pozn. redakcie – projekt sa zaoberá pátraním po živote na iných planétach)

Aby sme sa však úplne nevyhli odpovedi, možností, prečo sme žiadnu inú civilizáciu neobjavili, je niekoľko. V prvom rade niektoré kolónie mohli za ten čas vymrieť alebo sa jednoducho „stratiť“ v dôsledku vyčerpania všetky energetických zdrojov, prípadne zaúradovali isté kataklizmatické udalosti.  Niektoré kolónie sa pokojne mohli presunúť oveľa ďalej do vesmíru. Je tiež možné, že civilizácia sa dostala do akéhosi „ustáleného stavu“ a kolonizácia ďalších planét by už bola vysoko neefektívna.

Napokon možno existuje / existovalo viacero civilizácii, ktoré počas kolonizácie medzi sebou súperili a bojovali a možno len tieto civilizácie nechcú zasahovať a kontaktovať iné obývateľné svety. Za zváženie určite stojí aj možnosť, že existuje „časový horizont“, alebo určitý bod v histórii, za ktorým sa jednoducho všetky stopy po civilizácii vyhladia.

Veď aj samotná simulácia naznačuje, že vzhľadom na našu polohu existuje 89 % šanca, že prejde aj milión rokov bez toho, aby našu planétu navštívila akákoľvek iná civilizácia. To je dosť času, aby sa vymazali všetky stopy po jej predchádzajúcej návšteve (za predpokladu, že nás pred niekoľkými miliónmi rokov niekto navštívili).

Skrátka a jednoducho, možností veľa, odpovedí málo. Na záver nám neostáva asi už nič iné ako len počkať čo ukážu nové simulácie týchto vedcov, prípadne či nás nestihne nejaká tá mimozemská civilizácia poctiť svojou návštevou.