Pred pár rokmi by sme to považovali len za situáciu vytrhnutú z nejakej sci-fi knihy, no dnes je to realitou. Muskov Neuralink bol nedávno implementovaný prvému ľudskému jedincovi. Teraz portál Yahoo!Finance sprostredkoval zaujímavé informácie.

Dvojmesačné tajomstvo

Spoločnosť Elona Muska pre medicínske tecČhnológie implantovala v januári mozgový čip do svojho prvého ľudského subjektu. Túto informáciu napísal na svojom účte X samotný Musk, ktorý dodal, že sa pacient dobre zotavuje a počiatočné výsledky ukazujú sľubnú detekciu špičiek neurónov.

Identita prvého pokusného subjektu Neuralinku na ľuďoch vtedy zverejnená nebola, no dnes to je už inak. Neuralink sa totiž rozhodol prostredníctvom livestreamu ukázať svetu, ako vyzerá život prvého dobrovoľníka s implantátom v mozgu.

Čip v praxi

Prvým dobrovoľníkom s čipom v lebke sa stal Noland Arbaugh. Američan ochrnul pred ôsmimi rokmi, keď pri „nešťastnej nehode pri potápaní“ utrpel poranenie miechy a ochrnul. 29. januára tohto roka sa mu však zmenil život.

Zákrok vkladania čipu do mozgu prebehol úplne hladko a Nolanda prepustili už deň po tejto operácii. V stredajšom livestreame samotného Neuralinku pacient demonštroval, aké superschopnosti nadobudol.

29-ročný muž ukázal v priamom prenose, že dokáže ovládať počítač a hrať videohry, ako sú šach a Civilization VI a to všetko len pomocou svojej mysle a myšlienok. „Mohol som ho (kurzor, pozn. red.) prinútiť, aby sa pohyboval, kamkoľvek som chcel. Stačí sa pozrieť niekam na obrazovku a posunie sa tam, kam som chcel. Je to také cool,“ povedal pacient počas priameho prenosu.

https://t.co/OMIeGGjYtG

— Neuralink (@neuralink) March 20, 2024

Rúško kontroverzie

Nadšenie z revolučného prelomu však zmierňujú pretrvávajúce otázky o samotnom procese. Neuralink zožal kritiku za nedostatočnú transparentnosť. Nezverejnil totiž kľúčové podrobnosti, ako je počet pacientov, miesta pokusov a dokonca ani konkrétne merané výsledky.

Spoločnosť dokonca nezaregistrovala tento pokus na ClinicalTrials.gov – verejnej databáze lekárskych výskumov na ľuďoch. Namiesto toho sa informácie šírili cez Muskove vyhlásenia na sociálnych sieťach a prostredníctvom stručnej brožúry spoločnosti.

Hoci tento nedostatok otvorenosti vzbudzuje obavy z možných etických pochybení a bráni nezávislej kontrole výskumu, čip Neuralinku predstavuje významný míľnik. Táto technológia môže postupom časom poskytnúť ľuďom s paralýzou a iným postihnutím väčšiu kontrolu a nezávislosť v ich živote