Zatiaľ čo dopady klimatickej zmeny na úrodu sú predmetom intenzívneho výskumu, jej vplyv na živočíšnu výrobu ostával doteraz trochu v úzadí. Avšak nový výskum publikovaný v prestížnom časopise Science Advances prináša nepríjemnú pravdu pre milovníkov mlieka. Extrémne horúčavy znižujú produkciu mlieka a opatrenia, ktorými sa farmári snažia kravy schladiť, na to jednoducho nestačia, píše o štúdii portál Phys.

Výskum v Izraeli

Podľa autorov štúdie môže už jediný horúci deň spôsobiť pokles produkcie mlieka až o 10 percent a tento výpadok netrvá len počas samotného dňa. Následky pretrvávajú aj viac ako desať dní, a to aj na farmách, ktoré využívajú tie najmodernejšie technológie na ochladzovanie dobytka.

„Klimatická zmena bude mať široký vplyv na to, čo jeme a pijeme. Vrátane toho studeného pohára mlieka,“ hovorí spoluautor štúdie Eyal Frank z Harris School of Public Policy. Dodáva, že ani tie najvyspelejšie farmy s najlepšími technológiami nedokážu úplne eliminovať dopady extrémneho tepla na produkciu mlieka.

krava na pastvine
Unsplash

Výskum prebiehal v Izraeli, kde je mliekarenský priemysel na veľmi vysokej technologickej úrovni a predstavuje dobrý model pre iné top krajiny produkujúce mlieko. Tím vedcov skúmal dáta o počasí v kombinácii s informáciami o viac ako 130-tisíc kravách počas 12 rokov a zároveň oslovil viac ako 300 farmárov, aby zistil, ako účinné sú ich opatrenia proti teplu.

Ako vysvetľuje Ram Fishman, spoluautor štúdie z Telavivskej univerzity, izraelské farmy pokrývajú široké klimatické pásma, od vlhkých po suché oblasti, čo robí túto krajinu ideálnym miestom pre výskum vplyvu klimatických podmienok na dobytok. „Takmer všetci farmári už využívajú ventiláciu a postrekovanie na ochladzovanie kráv, a ak zlyhávajú tieto pokročilé systémy, o to horšie to môže byť v menej rozvinutých regiónoch,“ dodáva.

Ochladzovanie nestačí

Najväčší problém spôsobuje tzv. „vlhké teplo“, ktoré sa meria pomocou tzv. mokrobodovej teploty. Ttá zohľadňuje teplotu vzduchu aj vlhkosť. Keď táto hodnota prekročí 26 °C, mliečna produkcia klesá aj o 10 percent. Kravy vystavené tomuto „parnému kúpeľu“ často potrebujú viac ako desať dní, kým sa vrátia k normálnej úrovni produkcie mlieka.

mlieko
Unsplash

Výskum potvrdil, že technológie na ochladzovanie dobytka síce pomáhajú, ale len čiastočne. Pri teplote 20 °C dokážu znížiť straty asi o polovicu, no pri 24 °C už len o 40 percent. Napriek tomu sa investície do týchto technológií farmárom vyplácajú. Náklady na ich inštaláciu sa im vrátia približne za rok a pol.

„Farmári si veľmi dobre uvedomujú, aké negatívne dôsledky má teplotný stres na ich stáda a využívajú rôzne formy adaptácie,“ vysvetľuje Ayal Kimhi, profesor Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. „Adaptácia je však drahá a farmári musia starostlivo zvážiť náklady a prínosy, preto vidíme investície len do určitých opatrení, no nie úplnú izoláciu kráv od vonkajších podmienok – to by bolo príliš nákladné,“ dodáva.

Top producenti budú počítať straty

Na základe izraelských dát výskumníci odhadli aj to, ako bude klimatická zmena vplývať na produkciu mlieka v top 10 mliečnych krajinách sveta do polovice storočia. Bez ochladzovania by sa tam denná produkcia na kravu znížila v priemere o 4 percentá. Najviac by pritom trpeli krajiny ako India, Pakistan a Brazília, kde by strata dosahovala 3,5 až 4 percentá denne.

Tieto krajiny by zároveň najviac profitovali z technologických riešení na ochladzovanie, no ani tie nezabránia všetkým stratám. Aj pri ich nasadení by straty v top 5 producentoch (Spojených štátoch, Číne, Indii, Pakistane a Brazílii) stále dosahovali 1,5 až 2,7 percenta denne.

„Naša štúdia zdôrazňuje nielen hodnotu, ale aj obmedzenia chladiacich technológií a iných adaptačných opatrení,“ hovorí hlavná autorka Claire Palandri. Zároveň apeluje na tvorcov politík, aby hľadali ďalšie riešenia, a to nielen technické, ale aj organizačné. „Menej stresu z izolácie alebo separácie teliat by mohlo kravám pomôcť lepšie zvládať horúčavy,“ dodáva.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP