V porovnaní s niektorými ďalšími galaxiami vo vesmíre je supermasívna čierna diera v srdci Mliečnej dráhy pomerne pokojná. Dokonca aj tak „mierumilovná“ supermasívna čierna diera akou je Sgr A* je však stále dostatočne divoká. Srdce našej galaxie totiž pulzuje záhadným signálom, za ktorým pravdepodobne stojí aktivita čiernej diery. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Zvláštny signál

Presnejšie, nová štúdia publikovaná na predtlačovom serveri arXiv ukázala, že každých 76 minút dochádza ku kolísaniu gama žiarenia Sgr A*. Vedci tvrdia, že táto periodicita je podobná zmenám v rádiovej a röntgenovej emisii čiernej diery, čo naznačuje existenciu objektu, ktorý neustále divoko rotuje okolo čiernej diery.

Hoci čierne diery sú nesmierne temné objekty, ktoré nemáme možnosť priamo pozorovať, okolie okolo nich je už iná káva. Vďaka extrémnej gravitácii a rôznym interakciám tam svetlo žiari na viacerých vlnových dĺžkach. V prípade Sgr A* sa vedcom podarilo rozpoznať vzor na niektorých z týchto vlnových dĺžok.

Pozorovali ju už v minulosti

Zatiaľ čo minulá štúdia z roku 2022 ukázala, že rádiové vlny v oblasti čiernej diery kolíšu, respektíve pulzujú v časovom rozsahu 70 minút, staršia štúdia z roku 2017 ukázala, že každých 149 minút dochádza k röntgenovým zábleskom z oblasti centra galaxie.

Okrem toho, v centre galaxie dochádza aj k zábleskom gama žiarenia, pričom tieto záblesky boli s Sgr A* priamo spojené až v roku 2021. Najnovšie si autori novej štúdie ale mysleli, že v týchto údajoch a gama žiarení sa môžu ukrývať ďalšie tajomstvá a tak sa pustili do práce. Ako ukazujú aj výsledky, ich práca nebola zbytočná.

Zistili totiž, že k týmto zábleskom dochádza každých 76,32 minúty, pričom podobnosť s periodicitou rádiových a röntgenových erupcií naznačuje, že sú vyvolávané spoločným vinníkom. Keďže samotná čierna diera nevyžaruje žiadne žiarenie a takáto pravidelná periodicita je často znakom orbitálneho pohybu, vedci sa nazdávajú, že niečo pravdepodobne obieha okolo čiernej diery.

Tým niečím by mohol byť horúci oblak plynu, ktorý je pokope držaným prostredníctvom silného magnetického poľa, ktoré vystavuje častice synchrotrónovému zrýchleniu, pričom v tomto procese dochádza k žiareniu gama. Podľa výpočtov by sa daný oblak mohol nachádzať od čiernej diery zhruba tak ďaleko, ako je Merkúr od Slnka. Čiernu dieru však obehne podstatne rýchlejšie – jeden obeh totiž zvládne za 70 až 80 minút, čo znamená, že sa pohybuje rýchlosťou rovnajúcou sa približne 30 % rýchlosti svetla.

Samozrejme, na definitívne potvrdenie je potrebné si počkať, pretože oblasti okolo čiernej diery je nesmierne ťažké študovať.