Vedci už roky neúnavne hľadajú planétu s podobnými podmienkami aké vládnu na Zemi. Či už je to honba za nájdením určitej formy života vo vesmíre, alebo presťahovanie sa na novú planétu, princíp ostáva rovnaký. Najnovšia štúdia, o ktorej informoval portál Futurity, prišla so zaujímavou pomôckou pre vedcov.

Zamerajme sa na veľkosť planét

Astronómovia zintenzívňujú hľadanie druhej Zeme. Zatiaľ čo mnohí z nich sa zamerali na väčšie planéty, nová štúdia naznačuje, že rozmerovo menšie planéty podobné Zemi môžu byť najlepšími kandidátmi na prítomnosť života. Tento vedecký posun je založený na nedávnych objavoch a hlbšom pochopení úlohy mesiacov pri formovaní planét.

Väčšie planéty ako Zem možno ľahšie spozorovať a tak sú vhodnejšie na vedecký výskum. Štúdia uverejnená v Planetary Science Journal však naznačuje, že planéta s veľkým mesiacom môže mať solídny potenciál pre život. Ide o to, že náš Mesiac kontroluje základné aspekty života, vrátane dĺžky dňa, príliv a odliv v oceáne a tiež stabilnú klímu.

Unsplash/Martin Adams

Pôvod prirodzenej družice

Vedecká obec dlhodobo vedie diskusie o pôvode našej prirodzenej družice. Najuznávanejšia teória predpokladá, že Mesiac vznikol asi pred 4,5 miliardami rokov, keď Zem zasiahlo planetárne embryo o veľkosti Marsu. Zrážka vymrštila na obežnú dráhu čiastočne odparený disk trosiek, ktorý sa sformoval do Mesiaca.

Alternatívne názory hovoria o tom, že naša planéta sa zrazila s objektom oveľa väčších rozmerov. Následne sa po tejto zrážke sformoval disk v dnešnej podobe. Dôležitá je však hmotnosť Mesiaca v porovnaní k veľkosti Zeme, keďže práve to má vplyv na formovanie života.

V našej slnečnej sústave sa nachádza približne 300 mesiacov. Ich hmotnosti sú obvykle o dosť menšie v komparácii s planétami, okolo ktorých sa nachádzajú a to sa týka aj ich veľkostí. Mnohí vedci nastoľujú hypotézy, že mesiac nie je potrebný na to, aby aby planéta udržala život, no zároveň uznávajú, že náš neúmerne veľký mesiac zohral kľúčovú úlohu vo vývoji zložitých foriem života na Zemi.

Nenahraditeľná úloha

Práve gravitačný ťah Mesiaca je z drvivej časti zodpovedný za príliv oceánov, čo bolo podľa vedcov kľúčové pri formovaní života ako ho dnes poznáme. Práve toto prúdenie umožnilo tvorbu dôležitých nukleových kyselín. Okrem toho sa stará o to, že je naklonenie obežnej dráhy Zeme stabilizované, čo udržuje klímu na predvídateľnej úrovni. Organizmy sa tak môžu ľahšie vyvíjať a prispôsobovať.

Doposiaľ astronómovia objavili viac ako 5 000 exoplanét – planét mimo našej slnečnej sústavy. V drvivej väčšine prípadov boli ich mesiace prirodzene menšie ako samotné planéty, okolo ktorých obiehajú.

Bing Image Creator/Unsplash/Justin Dickey

Kľúčový proces formovania mesiaca

Vedci vo svojej štúdii dospeli k záveru, že tzv. nestabilita prúdenia – t.j. proces, pri ktorom sa častice sústreďujú do disku, aby rýchlo vytvorili základné stavebné kamene planét a mesiacov – nie je relevantná pri vytváraní veľkých mesiacov. Namiesto toho naznačujú, že čiastočne veľké mesiace, ako je náš Mesiac, pochádzajú z diskov chudobných na paru, ktoré obiehajú okolo planét menších ako Zem.

To znamená, že náraz kozmických telies pri vytváraní Mesiaca musí byť relatívne „jemný“, pričom zrážajúci sa objekt nemohol byť v prípade Zeme a nášho Mesiaca oveľa väčší ako Mars. V opačnom prípade by náraz vytvoril disk bez pár, z ktorého by sa mohol sformovať iba malý mesiac.

mesiac

„Takéto mesiace by mohli nadobúdať väčšie rozmery, keď sa disk dostatočne ochladí a hmotnostný podiel pár disku sa zníži. Do tejto doby sa však stratí značné množstvo hmoty disku a zostávajúci disk môže vytvoriť iba malý mesiac,“ uvádza sa v správe.

Naša Zem, a teda celá ľudská civilizácia, tak mala podľa záverov vyplývajúcich z tejto štúdie šťastie, že sa naša terajšia domovská planéta zrazila s relatívne malým telesom. Inak by sa nič nesformovalo, život by nevznikol a ty by si teraz nečital tento článok.

Overenie pri pozorovaniach

Túto teóriu už budú môcť astronómovia otestovať čoskoro v praxi. Space Telescope Science Institute nedávno schválil dva návrhy od výskumníkov na použitie vesmírneho teleskopu Jamesa Webba na hľadanie exomúnov – mesiace obiehajúce okolo exoplanét mimo našej slnečnej sústavy.

Jeden sa zameriava na mesiace okolo planéty podobnej Jupiteru a druhý hľadá mesiace okolo planét podobných Zemi. Výsledky budú potom rozsudkom pravdy či nepravdy najnovšej teórie o veľkosti mesiacov životaschopných planét.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda