Ak existuje jedna chemikália, ktorá okamžite upúta pozornosť vedcov pátrajúcich po živote vo vesmíre, je to bez najmenších pochýb metán.

Pravdou však je, že objav metánu na cudzej planéte ešte neznamená, že sa na planéte nachádza život. Táto látka má totiž ako biotické, tak i abiotické zdroje.

Objav metánu na exoplanéte

Objaviť metán v atmosfére exoplanéty však prinajmenšom znamená, že planéta stojí za poriadne preskúmanie. Ako upozorňuje portál ScienceAlert, najnovšie sa metán podarilo objaviť na exoplanéte WASP-80b. Ide o plynného obra o polovicu väčšieho ako Jupiter, pričom obieha okolo hviezdny hlavnej postupnosti typu K starej zruba 1,5 miliardy rokov.

Dobrou správou, okrem prítomnosti metánu, je aj to, že predmetná exoplanéta je od Zeme vzdialená len 162 svetelných rokov. Pre zaujímavosť, je to tiež jediná planéta, ktorú sme doposiaľ objavili pri danej hviezde.

Vzhľadom na to, že WASP-80b je považovaná za plynného giganta, život na planéte, s výnimkou niektorých extrémnych sci-fi scenárov, je vylúčený. Metán na nej s najväčšou pravdepodobnosťou nemôže vznikať ani serpentinizáciou olivínu (najznámejší abiotický zdroj metánu), keďže nejde o kamennú planétu.

Záhada sa prehlbuje

Ako ďalej píše NASA na svojom webe, podľa výsledkov je WASP-80b „teplý Jupiter“, pričom jeho teplota dosahuje 550 °C. Nejde teda ani o horúci Jupiter ani o studený Jupiter, akým je najväčšia planéta našej slnečnej sústavy, ale o niečo medzi tým.

Práve teplota je v tomto výskume dôležitý bod. Teplota totiž WASP-80b stavia do „zaujímavého prechodového režimu, v ktorom modely rovnovážnej chémie predpovedajú, že by mali byť detekovateľné CH4 a CO/CO2 vlastnosti v transmisných a emisných spektrách planéty.“

Keďže teleskop Jamesa Webba detegoval metán aj na tejto exoplanéte, vyvoláva to ďalšiu dôležitú otázku. Ak astronómovia naďalej objavujú metán na exoplanétach, ktoré nie sú obývateľné, je možné metán považovať za biologický podpis?

„Keďže na exoplanétach nachádzame metán a iné plyny, budeme pokračovať v rozširovaní našich vedomostí o tom, ako funguje chémia a fyzika za podmienok, ktoré nie sú na Zemi, a možno už čoskoro aj na iných planétach, ktoré nám pripomínajú, čo máme doma,“ píšu vedci.

Výskumníci ďalej vysvetľujú, že objavovanie exoplanét s metánom v ich atmosfére nám tiež pomáha pochopiť našu vlastnú slnečnú sústavu.

„NASA má za sebou históriu posielania kozmických lodí k plynným obrom v našej slnečnej sústave, aby merali množstvo metánu a iných molekúl v ich atmosfére,“ píšu autori.

Vedci tiež tvrdia, že meranie metánu spolu s vodou pomáha definovať, ako a kde vznikla planéta. Zatiaľ je len isté, že teleskop Jamesa Webba s prieskumom WASP-80b ani zďaleka neskončil. Detekcia bola totiž vykonaná iba prostredníctvom prístroja NIRCam. Čoskoro by planétu mal preskúmať na viacerých vlnových dĺžkach, čo napovie vedcom viac o prítomnosti metánu a jeho vzniku.