V správe sú materiály SITA.

Prorodinný balíček ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) sa má financovať aj zvýšením osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Aktuálne platný koeficient na výpočet osobitného odvodu vo výške 0,00363 má zvýšiť na 0,01.

Vyplýva to z návrhu novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý do parlamentu predložil poslanec NR SR za hnutie OĽaNO Milan Vetrák. Základom pre výpočet odvodu je pritom výsledok hospodárenia spoločnosti vykázaný v účtovnej závierke.

Novelou zákona sa tiež má rozšíriť rozsah regulovaných osôb o podnikateľské subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti vykonávanej na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska, okrem bankového povolenia. Má isť tiež o subjekty, ktoré pôsobia v oblasti vysielania a retransmisie vykonávanej na základe licencie udelenej Radou pre vysielanie a retransmisie, ako aj výberu mýta vykonávaného na základe poverenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.. „Návrh zákona sa dotkne podnikateľských subjektov, ktoré majú povolenia na výkon činnosti v regulovaných oblastiach,“ uviedol poslanec Vetrák.

Zvýšenie osobitného odvodu pre regulované subjekty zdôvodňuje potrebou zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu, ako je napríklad vzdelávanie, či hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora.

„Z dôvodu naliehavosti hrozby ďalších hospodárskych škôd, ako dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine, sa navrhuje účinnosť zákona dňom vyhlásenia,“ uvádza sa v návrhu.

Rádiá a televízie jeho návrh kritizujú

Predseda predstavenstva Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS) a generálny riaditeľ TV JOJ Marcel Grega upozorňuje, že súkromné médiá nie sú klasickými regulovanými subjektami.

„V čase, kedy oslavujeme Deň Ústavy Slovenskej republiky, prichádza priamo od predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR návrh zákona, ktorý popiera akékoľvek ústavné demokratické princípy riadnej odbornej diskusie pri predkladaní zásadných legislatívnych zmien a zasahuje do pôsobenia slobodných médií na Slovensku,“ uviedol vo včerajšom vyhlásení.

„V už tak volatilnom a rizikovom podnikaní predkladateľ otvorene vytláča domácich vysielateľov z mediálneho prostredia a návalom nových daní drasticky znižuje jeho atraktivitu pre investorov. Výsledkom bude obmedzenie plurality vysielania, uprednostnenie cudzích subjektov v oblasti médií, a štátneho vysielateľa, podliehajúceho politickej moci,“ dodáva Grega s tým, že návrh je vecne a technicky nezvládnutý. Vychádza totiž zo starej a už neplatnej úpravy regulácie vysielania.

Unplash/úprava redakcie

Nesúhlasí ani Markíza

Generálny riaditeľ TV Markíza Matthias Settele vysvetľuje, že súkromní vysielatelia nemajú na trhu žiaden monopol. Na autorizáciu na vysielanie je právny nárok a je možné ju prirovnať v zásade k živnostenskému oprávneniu. Okrem toho, že autorizáciu môže získať každý subjekt, rovnako môže na Slovensku vysielať aj subjekt s licenciou z inej krajiny EÚ. Dokazuje to obrovská konkurencia na mediálnom trhu.

„Takýto návrh považujeme za pokus vyvinúť tlak na slobodné súkromné médiá zo strany politikov – podobne, ako sa stalo v Maďarsku. Slovenský mediálny trh je silne konkurenčný, pričom autorizácia na televízne či rozhlasové vysielanie negarantuje žiaden osobitný príjem a nezakladá ani žiadne osobitné postavenie vysielateľa. Navyše, ako televízni vysielatelia už teraz platíme 2 % z príjmov z reklamy do Audiovizuálneho fondu nad rámec bežných daní,“ uvádza šéf Markízy.

Matthias Settele tiež pripomína, že vysielateľom dnes konkurujú navyše aj audiovizuálne mediálne služby na požiadanie alebo streamovacie služby. Tie žiadne slovenské autorizácie a registrácie nemajú a ani nepotrebujú: „Nie je preto jasné, prečo štát v záujme získať od vysielateľov k výške daňových výdavkov relatívne zanedbateľnú sumu znevýhodňuje úspešných slovenských vysielateľov voči ich zahraničnej konkurencii pôsobiacej na rovnakom trhu.“

Rádiá len niektoré

Osobitný odvod by sa mal týkať len tých vysielateľov, ktorých výsledok hospodárenia prekročí určitú hranicu. Medzi rádiami by to dnes boli len Rádio Expres, Europa 2 a Melody, čo potvrdzuje ich riaditeľ a prezident Asociácie rádií Slovenska Ivan Antala.

„Ide o nesystémový a diskriminačný návrh. Zasahuje len časť mediálneho trhu. Netýka sa, rozhlasových služieb RTVS, novín, billboardov a ani online platforiem. Zasahuje len istú časť súkromných vysielateľov. Štátnemu rozpočtu tento návrh nijako nepomôže, istotou však je, že v prípade schválenia poškodí časť slovenských médií,“ uvádza Antala.