Vedci z laboratória Facebook Reality Labs a Cornell University vytvorili robotické prsty, ktoré sú vyrobené z mäkkého a pružného materiálu a majú vlastnú termoreguláciu. Po prekročení určitej teplotnej hranice sa z pórov začne vylučovať tekutina, ktorá zabezpečuje ochladzovanie povrchu – píše portál Spectrum. Rovnaký spôsob ochladzovania je pritom podobný ľuďom a niektorým zvieratám v podobe potu.

Ľudia majú takmer na celom tele množstvo malých potných žliaz, ktoré sa nazývajú aj ekrinné žľazy. Práve tie sa starajú o správne korigovanie telesnej teploty a v prípade potreby vylučujú číru tekutinu bez zápachu, známu ako pot. Potenie je pri tom veľakrát sprevádzané aj inou aktivitou, či už fyzickou alebo psychickou. Podobný mechanizmus pritom môžme očakávať aj v prípade robotov.

Efektívny a automatizovaný proces

Testovacia „ruka“ bola vytvorená pomocou 3D tlačiarne a dvoch rôznych druhov mäkkej živice. Ide o pomerne lacný spôsob výroby rôznych častí, ktorých uplatnenie je aj v robotike. Každý z týchto „prstov“ je dutý a ich povrch je posiaty malými otvormi – pórmi, ktoré pri prekročení určitej teploty vylučujú tekutinu z vnútra prsta. Pri teplote menšej ako 40 °C ostávajú tieto póry uzatvorené, no pri jej prekročení sa rozširujú a nechávajú vodu z vnútra vystúpiť na povrch. Tento spôsob ochladzovanie je až trojnásobne efektívnejší, než v prípade ľudí (107 W/kg vs. 35 W/kg).

Celý proces termoregulácie je plne automatický, čo sa podarilo docieliť len vďaka materiálom. Vo vnútri sa tak nenachádza žiadny senzor, ktorý by informoval o aktuálnej teplote. Zdroj: Cornell University

Vedci však momentálne stoja pred niekoľkými problémami. Tým prvým je situácia, kedy sú po vylúčení tekutiny prsty príliš klzké. Vyriešiť by to mala lepšia povrchová úprava, ktorá by bola viac zvrásnená a prst by tak mal lepšiu priľnavosť k iným materiálom. Druhým problémom je pohyblivosť, nakoľko po vylúčení tekutiny sa znižuje vnútorný tlak. Aj na tento problém už vedci majú odpoveď a budúce verzie budú síce zložitejšie, no o to viac efektívnejšie.

Posledným a možno najväčším problémom je to, ako doplniť stratenú vodu, ktorá sa počas „potenia“ vylúčila. Samozrejme, teória je v tomto smere veľmi jednoduchá a stačí prísť na spôsob, ako by tento robot dokázal „piť vodu“. Prax je však omnoho náročnejšia a zatiaľ riešenie na tento problém nepadlo. Napriek tomu ide o veľmi zaujímavý objav, ktorý v robotike určite nájde uplatnenie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky