Výskumníci prišli s „magickým prachom“, ktorý sa môže stať pohonom pre budúce superpočítače

Za posledné roky si sa mohol dočítať o mnohých teóriach a možnostiach výroby superpočítača. Najnovšie výskumy odhalili ďalší materiál, ktorý by sa mohol stať základom budúcich superpočítačov.

Reč je o „magickom prachu“, ktorý tvoria kvantové častice nazývané polaritóny. Pre upresnenie, polaritóny sú vyrobené zo svetla a hmoty a podľa vedcov sú kľúčom k najrýchlejšiemu riešeniu matematických problémov.

Nevyriešiteľné problémy zrazu budú vyriešiteľné

Za týmto nápadom stojí medzinárodný tím vedcov, podľa ktorých bude nová rada superpočítačov schopná vyriešiť doteraz nevyriešiteľné problémy, či už z oblasti biológie, financií, alebo cestovania vo vesmíre. Celý projekt je však zatiaľ iba v plienkach a výskumníkov čaká ešte dlhé skúmanie potenciálu polaritónových grafov pri riešení komplexných problémov.

„Momentálne rozširujeme naše zariadenie na stovky uzlov a testujeme jeho základnú výpočtovú silu. Konečným cieľom je kvantový simulátor s mikročipmi pracujúci v okolitých podmienkach,“ prezradil Pavlos Lagoudakis z Univerzity v Southamptone.

Vysvetlenie s horami

Vedci pre jednoduchšie vysvetlenie radi používajú príklad s horami. Nech už sú moderné superpočítače akokoľvek výkonné, stále majú problémy s nájdením najjednoduchšej cesty k odpovedi. Výskumníci porovnávajú tieto typy problémov a snažia sa nájsť najnižší bod v horskom teréne plnom údolí a zákopov. A teraz si predstav, že pre nájdenie najnižšieho bodu musíš ako turista neustále kráčať hore a dole po horách. Kým moderné superpočítače dokážu toto „kráčanie“ urýchliť, polaritóny prinášajú ešte jednu podstatnú výhodu. Správajú sa ako hotspoty, ktoré navigujú turistov k najnižším bodom omnoho rýchlejšie a šetria tým ich topánky napríklad.

Nenechaj si ujsť
Ďalší šialený nápad Elona Muska je logistická nočná mora

Výskumníci svoj objav prirovnávajú ku kropeniu magického prachu na hornatú krajinu. Trvalo im však niekoľko rokov, kým pokročili z ich prvej hypotézy k demonštrácii techniky pomocou experimentálnych dát. A rozhodne to stálo za to. „Náš čisto teoretický návrh bol pred niekoľkými rokmi odmietnutý troma vedeckými časopismi,“ uviedla výskumníčka z Univerzity v Cambridge. „Jeden z posudzovateľov povedal: „Ktorý blázon by sa o to pokúsil?!“ Takže sme to museli urobiť sami a teraz sme náš návrh patrične preukázali experimentálnymi údajmi.“

Čítajte viac z kategórie: Novinky