Otázka, kedy sa človek naučil ovládať oheň, patrí medzi kľúčové témy výskumu ľudskej evolúcie. Nový archeologický objav z východného Anglicka však výrazne mení doterajšie predstavy. Vedci v Británii našli dôkazy, ktoré naznačujú, že ľudia dokázali cielene zakladať oheň už približne pred 400 000 rokmi. To je o približne 350 000 rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.

Nález pochádza zo staropaleolitického náleziska v oblasti Barnham v grófstve Suffolk. Výsledky výskumu boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Nature a odborníci ich označujú za jeden z najvýznamnejších objavov posledných desaťročí.

Až doposiaľ sa za najstarší dôkaz úmyselného zakladania ohňa považovali nálezy z neandertálskeho sídliska v severnom Francúzsku staré približne 50 000 rokov. Na tému upozornil portál EuroNews.

O histórii ľudstva sme sa totálne mýlili

Tím vedený odborníkmi z Britského múzea identifikoval na lokalite viacero presvedčivých indícií. Archeológovia našli pazúrikové ručné sekery s jasnými stopami pôsobenia vysokých teplôt, spálenú pôdu a malé fragmenty minerálu pyrit železnatý. Práve kombinácia týchto prvkov naznačuje opakované a zámerné používanie ohniska.

Pyrit zohráva v tomto príbehu zásadnú úlohu. Ide o minerál známy aj ako bláznovo zlato, ktorý pri údere pazúrikom vytvára iskry. V okolitej geológii Barnhamu sa tento minerál prirodzene takmer nevyskytuje. Archeológovia preto dospeli k záveru, že ho na miesto priniesli samotní ľudia a vedeli, ako ho využiť na zapálenie horľavého materiálu.

Gemini/NASA

Podľa vedcov predstavuje schopnosť zakladať oheň zásadný míľnik vo vývoji ľudského druhu. Oheň poskytoval ochranu pred predátormi, umožňoval prežitie v chladnejších klimatických podmienkach a zásadne zmenil spôsob stravovania. Tepelná úprava potravy znižovala obsah toxínov v rastlinách, ničila patogény v mäse a uvoľňovala viac energie, čo podporovalo rast mozgu a zvyšovanie kognitívnych schopností.

Význam ohňa však nebol len biologický. Ohniská sa stali miestom sociálneho života, kde sa upevňovali vzťahy, odovzdávali skúsenosti a pravdepodobne sa rozvíjala aj raná forma jazyka. Ovládnutie ohňa tak zásadne ovplyvnilo smerovanie ľudskej spoločnosti.

Podľa odborníka na ľudskú evolúciu Chrisa Stringera z Prírodovedného múzea v Londýne boli obyvatelia Barnhamu pravdepodobne raní neandertálci. Fosílne nálezy z Británie a Španielska z tohto obdobia poukazujú na ich rastúcu technologickú aj mentálnu vyspelosť. Zároveň ide o obdobie, keď sa v Afrike začínal formovať druh Homo sapiens.

Objav z Barnhamu tak posúva hranice poznania o schopnostiach našich dávnych predkov a naznačuje, že technologická zručnosť a plánovanie sa v ľudskej línii objavili podstatne skôr, než sa doteraz predpokladalo.

Čítajte viac z kategórie: Novinky