V gréckych bájach sa opisujú tvory zvané chiméry, ktorých časti tela pochádzali z troch zvierat. Tento pojem sa začal používať ako všeobecné označenie klamlivej predstavy niečoho nereálneho. V biológii sa v súčasnosti ako chiméra označuje organizmus zložený z buniek s odlišnou genetickou výbavou. Portál Futurism priniesol informáciu o chimérach ošípaných a opíc, ktoré sa narodili v čínskom laboratóriu. 

„Toto je prvá správa o úspechu v oblasti chiméry ošípanej a opice. Prvýkrát boli úplne vyvinuté,“ povedal Tang Hai, výskumník z laboratória pre výskum kmeňových buniek a reprodukčnej biológie pre magazín New Scientist. Jeho zámerom je „vypestovať“ ľudské orgány v telách zvierat. K dosiahnutiu cieľa sa však tak skoro nedopracuje. Konkrétne, tieto chiméry ošípaných a opíc uhynuli z neznámeho dôvodu do týždňa po narodení.

Screenshot/Youtube

Hai s jeho tímom vypestoval geneticky modifikované bunky opíc, od ktorých oddelil kmeňové bunky. Tieto bunky potom implantoval do embryí ošípaných štyri dni po umelom oplodnení. Bunky museli implantovať do viac ako 4000 embryí, z ktorých prežilo a následne sa narodilo desať maých prasiatok. Len dve z nich boli chimérami – okrem buniek ošípaných mali aj malé percento opičích. Opičie bunky v týchto dvoch chimérach boli rozptýlené vo viacerých orgánoch v pomere 1:1000 až 1:10000. To znamená, že opičia bola len každá tisíca až desaťtisíca bunka.

V roku 2017 boli v Salkovom inštitúte pre biologické štúdiá v Kalifornii vytvorené chiméry ošípanej a človeka. V stotisíc bunkách ošípaných sa však v priemere nachádzala len jedna ľudská. Z etických dôvodov sa embryá mohli vyvíjať len mesiac, keďže boli obavy, že narodené chiméry by mohli mať z istej časti ľudský mozog.

Podobný výskum robil Hiromitsu Nakauchi v Japonsku, kde boli do zvierat implantované ľudské bunky. Viacerí vedci však pred výskumom varovali a Nakauchi musel dokonca sľúbiť japonskej vláde, že sa mu výskum nevymkne z rúk.

Ľudské kmeňové bunky v embryách ošípaných počas výskumu v Salkovom inštitúte, Kalifornia

Z tohto dôvodu použil Tang Hai spolu so svojim tímom radšej opičie kmeňové bunky namiesto ľudských. Hoci sa mu v Číne podarilo zvýšiť výskyt implantovaných buniek, stále sa to nedá považovať za prevratný úspech.

„Vzhľadom na veľmi nízku úspešnosť pokusu a následnej smrti úplne všetkých zvierat, sú pre mňa tieto výsledky naozaj odrádzajúce,“ povedal Paul Knoepfler, biológ zaoberajúci sa výskumom kmeňových buniek a profesor na Kalifornskej univerzite.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie informácie zo sveta technológií

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.

Vesmír a veda