Vedci vďaka systému rádioteleskopov ALMA (Atacama Large Millimeter Array) umiestnených v čilskej púšti Atacama objavili nesmierne zaujímavú dvojicu mladých hviezd obklopených obrovským množstvom plynu a molekulami kuchynskej soli, vodnej pary, ale i metylkyanidu či rôznych kremíkových zlúčenín, o téme informoval portál Iflscience.

Objavená dvojhviezda IRAS 16547-4247 sa nachádza vo vzdialenosti 9500 svetelných rokov v súhvezdí Škorpión, pričom celková hmotnosť hviezd sa odhaduje až na 25-násobok hmotnosti Slnka.

Vedci sa pri pozorovaní tejto hviezdnej sústavy zloženej z dvoch hviezd zamerali na jej gigantický„cirkumstelárny disk“ s hmotnosťou 10 000 Sĺnk, zložený z plynu prachu a rôznych kolíznych fragmentov nachádzajúcich sa na jej orbite. O tieto ale i ďalšie podrobné informácie sa vedci s verejnosťou podelili prostredníctvom publikácie zverejnenej v žurnále Astrophysical Journal.

Zobraziť celú galériu (2)

Umelecká predstava o hviezdneho systému IRAS 16547-4247. ALMA (ESO/NAOJ/NRAO)

V podstate všetky hmotné hviezdy vo vesmíre vznikajú v podobných kozmických oblakoch plných plynu a prachu. Napriek tomu, že vedci dlhodobo skúmajú vznik masívnych hviezd, ich pôvod naďalej zostáva zahalený rúškom tajomstva, upozornil portál Phys.

Lepšiemu pochopeniu tejto problematiky v podstate bránia dva faktory – veľká vzdialenosť miest, kde vznikajú hmotné hviezdy a tiež to, že mladé hmotné hviezdy sú obklopené obrovskými mrakmi s komplikovanými štruktúrami.

Tímu astronómov z Národného astronomického observatória v Japonsku sa však vďaka systému ALMA podarilo detegovať rádiové emisie rôznych molekúl nachádzajúcich sa v  cirkumstelárnom disku dvojhviezdy IRAS 16547-4247, ktorá sa nachádza v prostredí kde sa formujú masívne hviezdy.

Konkrétne detegovali najmä rádiové emisie chloridu sodného a horúcej vody, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti každej hviezdy z tohto hviezdneho systému. Ide vôbec o historickú druhú detekciu chloridu sodného v okolí mladých hmotných hviezd.

Tú prvú má na svedomí Orion KL Source I, ktorý je ale taký zvláštny, že si vedci neboli istý, či je chlorid sodný naozaj vhodný na spozorovanie plynných diskov nachádzajúcich sa okolo hmotných hviezd. Nové výsledky japonských vedcov však naznačujú, že chlorid sodný je výborným indikátorom, ktorý sa dá využiť na spozorovanie týchto diskov.

Zobraziť celú galériu (2)

Obraz vytvorený systémom ALMA, na ktorom sú rôznou farbou zaznamenané rozdielne látky. ALMA (ESO/NAOJ/NRAO), Tanaka et al.

Okrem bola zistená aj prítomnosť metylkyanidu, ktorý sa bežne vyskytoval aj v prechádzajúcich štúdiách zameraných na hmotné mladé hviezdy. V tomto prípade sme ho však detegovali vo väčšej vzdialenosti od pozorovaných hviezd.

Ďalej vedci vo svojom výskume uvádzajú, že analýza rádiových emisii chloridu sodného a vody poukazuje na fakt, že cirkumstelárne disky uvedenej dvojhviezdy sa otáčajú v opačných smeroch. Toto zistenie naznačuje, že hviezdy IRAS 16547-4247 nevznikli spolu, ale ide o dvojicu hviezd, ktoré sa vytvorili v dvoch rozličných oblakoch.

Výskum v tejto oblasti je dôležitý najmä preto, nakoľko mladé hviezdy získavajú hmotu prostredníctvom cirkumstelárnych diskov a štúdium pohybu a jednotlivých vlastností týchto diskov nám pomôže objasniť spôsob, akým mladé hviezdy rastú.

V neposlednom rade je veľkým lákadlom štúdia týchto diskov možnosť zistenia nových informácií o pôvode Slnečnej sústavy.