Začalo to ako úlomok, ktorý bol sotva viditeľný na odtajnených satelitných snímkach zo 60. rokov minulého storočia. Dnes sa z neho stala obrovská priepasť so strmými útesmi, jasne viditeľná až z vesmíru. US Geological Survey uvádza, že veľkosť tejto diery sa medzi rokmi 1991 a 2018 strojnásobila.

Ľudstvo sa viditeľne zahráva s ohňom, čoho dôkazom je vyššie opísaná diera v nehostinnom prostredí. Portál Science Alert informuje, že obrovská priepasť sa veľmi rýchlo rozširuje a predstavuje oveľa väčší, často prehliadaný problém, ktorý postihuje celú planétu.

Obrovská jama sformovaná za 60 rokov

Kráter Batagaika (pomenovaný podľa neďalekého mesta Batagay), často označovaný ako „Brána do pekla“, je významný geologický fenomén nachádzajúci sa v pohorí Chersky na Sibíri. Táto masívna termokrasová diera sa zväčšuje alarmujúcou rýchlosťou. V súčasnosti totiž „rastie“ približne o 35 miliónov kubických stôp (asi jeden milión kubických metrov) ročne.

Kráter, ktorý sa rozprestiera na necelom kilometri štvorcovom, sa prvýkrát objavil v spomínaných 60. rokoch minulého storočia. Za ten čas sa vyvinul z malej rokliny do značnej prepadliny, ktorá je približne 1 kilometer dlhá a takmer 50 metrov hlboká.

Formácia a charakteristika

Kráter Batagaika nie je v skutočnosti „tradičný“ kráter. Je klasifikovaný ako retrogresívny pokles topenia, ku ktorému dochádza, keď sa roztopí permafrost a zem nad ním sa zrúti. Tento proces urýchlila zmena klímy a odlesňovanie, čo viedlo k aktivite starých organických materiálov, ktoré uvoľňujú skleníkové plyny do atmosféry.

Síce v celej Arktíde zaznamenali vedci tisíce takýchto prepadlín, lenže veľkosť „krátera“ Batagay mu vyniesla titul megaprepad. Okraje tejto jamy sú strmé a odhaľujú permafrost, ktorý bol zamrznutý približne 650 000 rokov.

„Hovoríme väčšinou o zamrznutej špine pod zemou, ktorú podľa definície často nevidíte, pokiaľ nie je nejakým spôsobom odhalená, ako napríklad v tomto mega prepade,“ vyjadril sa Roger Michaelides, geofyzik z Washingtonskej univerzity v St. Louis pre portál Bussiness Insider.

Výskumníci, vrátane glaciológa Alexandra Kizyakova, využili pokročilé techniky diaľkového snímania a terénne údaje na štúdium dynamiky krátera. Ich zistenia naznačujú, že bočná expanzia krátera sa zvyšuje s potenciálom ďalších environmentálnych vplyvov na okolitý ekosystém, vrátane erózie pozdĺž neďalekej rieky Batagay.

Environmentálne dôsledky

Keď sa permafrost roztopí, všetky mŕtve rastliny a živočíchy, ktoré v ňom boli po stáročia zamrznuté, sa začnú rozkladať, čím sa do atmosféry dostane oxid uhličitý a metán, v neposlednom rade tiež patogény. Odhaduje sa, že ročne uvoľní CO2 v množstve 4 000 až 5 000 ton – čo výrazným spôsobom prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Istá štúdia odhadla, že topenie permafrostu by mohlo do roku 2100 vypúšťať toľko plynov otepľujúcich planétu ako veľká priemyselná krajina. „Je toho veľa, čo nevieme o tejto aktivite a o tom, ako sa nevyhnutne prejaví, ale existuje potenciál pre veľmi veľké zmeny v klimatickom systéme, ktoré sa vyskytujú vo veľmi, veľmi rýchlych geologických časových intervaloch,“ povedal Michaelides.