Svet sa pomaly, ale isto uberá zelenou cestou. Mnoho svetových veľmocí a vyspelých krajín si uvedomuje, že klimatickú šarapatu spôsobujú najmä emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo „spaľovákov“. Jeden vyspelý štát však ostal akosi pozadu, no veci sa čoskoro začnú meniť, upozornil portál The Guardian.

Bolo na čase

Austrália je v súčasnosti jednou z mála veľkých ekonomík, ktoré dosiaľ nemali emisné limity. To by sa však malo už čoskoro zmeniť. Vláda schválila novú normu efektívnosti pre vozidlá ktorá by mala vstúpiť do platnosti od januára 2025.

Priamym dôsledkom tejto normy bude zavedenie tzv. stropu emisii z nových áut, čo by malo podnietiť výrobcov automobilov, aby spotrebiteľom dodávali čistejšie vozidlá – s nízkymi až nulovými emisiami. Cieľom austrálskej vlády je, pochopiteľne, zníženie emisií z dopravy a plynulejší prechod na vozidlá so zelenou energiou.

Očakáva sa, že preferovaný model vlády premiéra Anthonyho Albaneseho zníži emisie do roku 2050 o 369 miliónov ton oxidu uhličitého.

Relevantné dôvody

Niet sa čomu čudovať, že austrálska vláda aktívne pristupuje k tejto problematike. Analytici pravidelne prízvukovali, že automobilky považujú Austráliu za „skládku pre silne znečisťujúce vozidlá“ kvôli nedostatku sankcií.

Jasne to deklarujú aj čísla. Nové auto, ktoré sa predá v Austrálii, má priemernú spotrebu 6,9 ​​litra paliva na 100 km. V porovnaní s novými autami v Európe a USA, ktoré spotrebujú 3,5 litra a 4,2 litra, je to alarmujúci rozdiel.

Vojna automobiliek

Od začiatku februára, kedy vláda predstavila preferovaný model, to však v Austrálii poriadne vrie. Napätie panuje najmä medzi zástancami klímy, automobilkami a politickými oponentami. Azda najväčším kritikom vládneho návrhu je Toyota, naopak, program má najväčšiu podporu Tesly.

Najpredávanejšia austrálska značka totiž požaduje zníženie emisnej normy a väčší časový horizont na implementáciu zákona. Svojím stanoviskom za všetky automobilky ju podporila aj Federálna komora austrálskeho automobilového priemyslu (FCAI), ktorá dokonca prezentovala, že vládny návrh môže dvihnúť ceny nových áut až o 13 000 dolárov.

Vzbura Tesly

Voči takémuto postoju sa ako prvá vzoprela Tesla. Tá požiadala FCAI, aby verejne poprela svoje „nepravdivé tvrdenia“ a uznala, že neodrážajú to, čo automobilky skutočne zamýšľajú urobiť.

Americká automobilka dokonca požiadala Austrálsku komisiu pre hospodársku súťaž a spotrebiteľov, aby prešetrila tvrdenia skupiny, o ktorých sa domnieva, že „pravdepodobne klamú austrálskych spotrebiteľov“. Následne oznámila, že po skončení fiškálneho roka 2023/2024 z Federálnej komory vystúpi, pričom nasledovať ju budú automobilky Polestar a Volvo.

Postoj Toyoty sa sčasti dá chápať, keďže vládny model ohrozuje budúce zisky tejto automobilky. Prechodu na alternatívne pohony sa však zjavne nevyhne.