Starnutie je pokladané za normálny biologický proces ovplyvňujúci každý organizmu. Spôsobuje zhoršovanie schopnosti organizmu vykonávať dôležité biologické procesy. Práve degradácia biologických procesov sa uvádza ako hlavný rizikový faktor mnohých závažných ochorení.

Hoci proces starnutia nevieme zastaviť ani zvrátiť, i keď štúdie naznačujú, že jedného dňa by sme to mohli dokázať, niektoré tvory si so starnutím vôbec vrásky nerobia. Vynikajúcim príkladom je druh drubných medúz.

Nesmrteľné medúzy

Ako upozorňuje portál InterestingEngineering, po „smrti“ sa totiž dokážu opäť zrodiť. Teraz sa tímu vedcov v novej štúdii publikovanej v žurnále PNAS podarilo rozlúštiť genóm týchto záhadných maličkých medúz, ktoré svojou veľkosťou nepresahujú veľkosť ľudského malíčku.

Ide o Turritopsis dohrnii, ktorá je schopná úplne prevrátiť svoj životný cyklus a vrátiť sa späť do štádia polypu, jedného z dvoch životných štádií (existuje polypové a medúzové štádium) niektorých pŕhlivcov. Aj preto si vyslúžila prezývku medúza Benjamina Buttona či nesmrteľná medúza.

Ako píše spravodajská agentúra Reuters na svojom webe, ide o jediný známy druh medúzy, ktorý niečo takéto opakovane dokáže. Hoci Turritopsis dohrnii v podstate starne normálnym spôsobom, vždy keď sa dostane do kritického štádia, prípadne je v období ťažkého hladovania alebo inej krízovej situácie, namiesto smrti sa vráti do svojho mladšieho štádia.

Sonyworld/Pixabay

Jednoducho sa premení v cystu, ktorá sa vyvinie v kolónii polypov, čo je prvá fáza života medúz. Pri tomto procese sa tiež premieňajú bunky, čo znamená, že zdanlivo nesúvisiace bunky sa môžu stať napríklad nervovými bunkami.

Pre zaujímavosť, mnohé druhy medúz majú schopnosť zvrátiť starnutie a vrátiť sa do prvej fázy svojho života, väčšina z nich po dosiahnutí sexuálnej zrelosti však túto schopnosť stratí.

Odpoveď na dlhovekosť?

V novej štúdii vedci porovnali DNA Turritopsis dohrnii s príbuzným druhom medúz, ktorý však nie je nesmrteľný, vďaka čomu zistili, čo medúzy Benjamina Buttona robí tak výnimočnými, píše portál Vice.

PublicDomainPictures/Pixabay

Konkrétne boli porovnávané „gény zapojené do starnutia a opravy DNA spolu s transkriptómnou (mRNA) analýzou zvrátenia životného cyklu T. dohrnii, čo poskytlo nový pohľad na molekulárne mechanizmy, ktoré sú základom plasticity Turritopsis. Práve tá môže prispieť k nesmrteľnému fenotypu T. dohrnii ,“ cituje portál Vice autorov štúdie.

V ľudskej reči to znamená zhruba toľko, že vedci rozlúštili genóm medúzy Turritopsis dohrnii a výsledné údaje porovnali s ich vzdialenými genetickými príbuznými Turritopsis rubra, ktorým chýba schopnosť „nesmrteľnosti“, respektíve ju stratia po dosiahnutí sexuálnej zrelosti.

Ukázalo sa, že Turritopsis dohrnii má vo svojom genóme určité variácie, ktoré týmto maličkým medúzam umožnia lepšie kopírovať a opravovať svoju DNA. Taktiež dokážu lepšie udržiavať svoje teloméry, teda koncové časti chromozómov.

Práve skracovanie telomérov je považované za indikátor biologického starnutia. Čím dlhšie sú teloméry, tým viac krát sa môže bunka rozdeliť, vďaka čomu dokáže zostať funkčná dlhšie. Pri každom delení sa teloméry skracujú.

EddieKphoto/Pixabay

Ak ťa zaujímajú detaily, tak vedz, že Turritopsis dohrnii disponuje viacerými kópiami génov POLD1 a POLA2.

Zatiaľ vôbec nie je jasné, ako presne Turritopsis dohrnii upravujú svoje bunky a či sú na každej úrovni rovnakým jedincom ako pred „reštartom“ života, píše portál Futurism.

Autori štúdie veria, že ich výskum jedného dňa umožní ľudom žiť lepší a dlhší život.