Po dlhých 18 rokoch sa na dennej oblohe zjavila jasná kométa, ktorá zaujala vedcov aj nadšencov astronómie po celom svete. Tento rok šlo o kométu C/2024 G3 (ATLAS), ktorá dosiahla svoj vrchol jasnosti 14. januára 2025, a to len deň po svojom najbližšom priblížení k Slnku. Pozorovania tejto nebeskej krásavice boli mimoriadne vzácne, pretože zachytiť kométu vo dne je udalosť, ktorá sa vyskytuje len raz za niekoľko desaťročí, informuje český fotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek z FÚ v Opavě.

Kométa ATLAS bola objavená 5. apríla 2024 astronómom Tylerom Linderom v rámci systému ATLAS v Čile. Už vtedy vyvolala medzi vedcami značný záujem, keďže jej dráha smerovala do tesnej blízkosti Slnka, len 0,09 astronomickej jednotky, čo je približne 13,5 milióna kilometrov. Táto extrémna blízkosť k našej hviezde vyvolávala otázky, či kométa prežije intenzívny tlak slnečného vetra alebo sa úplne rozpadne. Napriek týmto predpokladom kométa prežila a stala sa jasnou hviezdou dennej oblohy.

Petr Horálek/Fyzikální ústav v Opavě.

Výnimočné pozorovania na Slovensku a v Maďarsku

Prvé pozorovania kométy uskutočnil Petr Horálek už 11. januára 2025 z vyhliadky pri Spišskom hrade. „Kométa bola tak jasná, že ju bolo možné vidieť voľným okom počas brieždenia, ak ste presne vedeli, kam sa dívať,“ opísal svoje prvé dojmy.

Na druhý deň, 12. januára, si však počasie vyžiadalo zmenu plánov. Horálek musel cestovať až k maďarským hraniciam, konkrétne do oblasti Gemer pri Tornali. Aj tu sa však stretol s výzvou, keď kométa nebola voľným okom viditeľná pre hustú oblačnosť. Podarilo sa mu však nasnímať niekoľko fotografií, na ktorých kométu odhalil až neskôr pri spracovaní dát na počítači. Jedna z jeho snímok bola dokonca publikovaná ako Astronomický snímok dňa NASA.

Najväčšia výzva prišla 13. januára, keď sa kométa ocitla najbližšie k Slnku. Horálek za ňou vycestoval do podhoria Vysokých Tatier, kde nakoniec našiel jasnú oblohu pri Skanzene Pribylina. „Bolo treba fotiť takmer naslepo, pretože kométa bola len päť stupňov od Slnka,“ vysvetlil. Svoje pozorovanie si uľahčil zaparkovaním auta tak, aby jeho strecha zakryla Slnko a zabránila odleskom. Kombináciou 72 záberov dokázal zachytiť kométu aj na dennej oblohe.

Záver svojich pozorovaní uskutočnil 14. januára na východnom Slovensku a v Maďarsku. Počasie bolo však opäť nevyspytateľné. Nad Záhradným na Prešovsku pretrvávala stredná oblačnosť, a tak sa presunul až do maďarskej obce Tiszacsermely, kde kométu napokon zachytil krátko po západe Slnka. „Krásne ju bolo vidieť v binokuláre, ale na fotografovanie som mal len niekoľko minút, než zapadla za obzor,“ zhrnul svoje úspešné pozorovanie.

Petr Horálek/Fyzikální ústav v Opavě

Vzácnosť dennej kométy

Podobné udalosti, ako bola kométa C/2024 G3 (ATLAS), sú mimoriadne zriedkavé. Naposledy sa na dennej oblohe objavila podobne jasná kométa v roku 2007, keď išlo o vlasaticu C/2006 P1 McNaught. Pred ňou to bola legendárna kométa Ikeya-Seki v roku 1965. Súčasné výpočty naznačujú, že kométa ATLAS sa vráti k Slnku až o 600 000 rokov, čo ju robí ešte výnimočnejšou.

Kométa C/2024 G3 (ATLAS) už smeruje preč od Slnka a bude čoskoro pozorovateľná len z južnej pologule. Vedci sa však stále snažia zaznamenať jej ohon, ktorý sa počas najväčšej jasnosti roztiahol do fascinujúceho vejára. Tento úkaz zdôrazňuje, aké zaujímavé a nepredvídateľné môžu byť nebeské javy. Zároveň pripomína, aké dôležité je byť pripravený na podobné udalosti, ktoré sa v živote človeka môžu vyskytnúť len raz.

Čítajte viac z kategórie: Novinky