Európska únia sa blíži k jednému z najnáročnejších klimatických cieľov vo svojej histórii. Po dlhých mesiacoch rokovaní majú ministri životného prostredia rozhodnúť o návrhu, ktorý by mohol určiť smer európskej klimatickej politiky na celé desaťročie. Výsledok však bude skôr politickým kompromisom než ambicióznym plánom, o akom sa pôvodne hovorilo.

Klimatický cieľ, ktorý rozdelil Európu

Zatiaľ čo niektoré krajiny presadzujú rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energie, iné hovoria o potrebe chrániť priemysel a udržať si energetickú bezpečnosť. Niektorí politici dokonca navrhujú návrat k fosílnym palivám alebo väčšie spoliehanie sa na jadrovú energiu. Na tému upozornil portál Euractiv.

Európska komisia pôvodne trvala na tom, že do roku 2040 musia členské štáty znížiť emisie skleníkových plynov na približne desatinu úrovne z roku 1990. Tento cieľ mal byť kľúčovým medzníkom na ceste k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Odborníci na klímu upozorňujú, že takýto pokles je nevyhnutný, ak chce EÚ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.

Počas roku 2025 sa však ukázalo, že viaceré štáty s takou úrovňou ambícií nesúhlasia. Európska komisia preto návrh odložila a napokon ho upravila. Z pôvodného stručného dvojstranového dokumentu sa stal zložitý text plný dodatkov, výnimiek a právnych záruk, aby získal podporu väčšiny členských krajín.

Európa hľadá kompromis, zatiaľ márne

Dánsko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, sa snaží o kompromis, ktorý by umožnil prijať novú legislatívu. Súčasťou dohody by mohlo byť aj to, že Európska únia presunie časť svojich klimatických záväzkov na rozvojové krajiny. V praxi by to znamenalo, že EÚ by naďalej vypúšťala určité množstvo emisií, ale zároveň by financovala ekologické projekty v zahraničí, ako sú výsadba lesov alebo investície do solárnej energie.

Pixabay/One Earth System

Do návrhu sa dostal aj francúzsky dodatok, ktorý by umožnil upraviť ciele v prípade, že európske lesy a pôda nebudú absorbovať toľko uhlíka, ako sa pôvodne očakávalo. Odhady už teraz naznačujú, že Európa zadrží približne o 90 miliónov ton CO₂ menej, než sa plánovalo.

K textu pribudli aj požiadavky Talianska, Francúzska a Poľska, ktoré chcú, aby sa klimatický cieľ prehodnocoval každé dva roky a aby sa mohol zmeniť, ak by mal negatívny dopad na ekonomiku. V návrhu sa objavili aj ustanovenia o ochrane konkurencieschopnosti priemyslu, energetickej bezpečnosti a poľnohospodárstva.

Z klimatickej politiky EÚ sa stal „dom zo záplat“

Na prijatie nového klimatického zákona musí zaň hlasovať najmenej pätnásť krajín, ktoré spolu predstavujú 65 percent obyvateľstva Európskej únie. Podľa diplomatov bude výsledok nevyhnutne kompromisný.

„Nebude to dokonalý zákon, ale alternatíva by znamenala, že sa nedosiahne žiadna dohoda,“ povedal jeden z predstaviteľov EÚ. Ďalší diplomat situáciu vystihol jednoducho: „Nie je to najkrajší dokument, ale každá krajina v ňom našla aspoň niečo, čo potrebuje.“

Celý návrh tak pôsobí ako stavba, ktorá sa postupne rozširovala o nové časti, až sa z nej stal komplikovaný a neprehľadný systém. Európa tak opäť potvrdzuje, že jej klimatická politika nie je len otázkou vedeckých faktov, ale aj nekonečného vyvažovania medzi ekonomikou, politikou a ochranou životného prostredia.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia