V boji proti klimatickým zmenám sa vedci čoraz častejšie obracajú na najväčší regulátor uhlíka na Zemi – oceány. Na južnom pobreží Anglicka spustili projekt SeaCURE, ktorý testuje technológiu, schopnú aktívne extrahovať CO₂ z morskej vody, a tým podporiť negatívne emisie – teda aktívne odstraňovanie skleníkových plynov z atmosféry, upozorňuje Interesting Engineering.

Netradičné čistenie planéty

Zatiaľ čo atmosféra obsahuje približne 420 ppm (častí na milión) oxidu uhličitého, morská voda má túto koncentráciu rozpusteného CO₂ až o niekoľko rádov vyššiu, vďaka rovnováhe medzi plynmi vo vode a vo vzduchu. Navyše oceány absorbujú približne 25 % antropogénnych emisií CO₂, čím hrajú kľúčovú rolu v globálnom uhlíkovom cykle.

Projekt SeaCURE využíva túto schopnosť a navrhuje uzavretý cyklus, v ktorom sa z oceánu vyberie voda bohatá na uhlík, upraví sa na pevnine tak, aby z nej CO₂ vyprchal, a následne sa takáto voda s nižším obsahom uhlíka vráti späť do mora, pripravená absorbovať ďalší CO₂ zo vzduchu.

Celý proces sa opiera o niekoľko vedeckých princípov, ako je napríklad zvyšovanie kyslosti morskej vody spôsobujúce posun v chemickej rovnováhe, pri ktorom sa uvoľňuje CO₂ vo forme plynu. Zachytený plyn sa následne koncentruje pomocou materiálu s vysokou absorpčnou kapacitou – zuhoľnatených kokosových škrupín (biochar), čo umožní jeho efektívnejšie uskladnenie.

Upravená voda sa neutralizuje alkalickým činidlom, aby sa obnovilo jej pôvodné pH a chránili sa morské ekosystémy. Takto upravená voda sa vráti do oceánu a opäť nasáva CO₂ z atmosféry prirodzenými fyzikálno-chemickými procesmi. Proces je napájaný obnoviteľnou energiou, čo minimalizuje uhlíkovú stopu celého systému.

Pexels

Zatiaľ len test s veľkými ambíciami

Zatiaľ ide len o testovaciu prevádzku s výkonom do 100 ton CO₂ ročne – čo zodpovedá približne 100 transatlantickým letom. No autori projektu tvrdia, že ak by sa spracovalo len 1 % povrchovej morskej vody, mohlo by sa ročne odstrániť až 14 miliárd ton CO₂ – čo je viac než všetky ročné globálne emisie.

Jednou z hlavných obáv je dopad procesu na morské organizmy, ktoré sú závislé na rozpustenom anorganickom uhlíku (DIC) – napríklad pri tvorbe lastúr a schránok (CaCO₃). Projekt testuje zriedené výtoky a pH kompenzáciu ako preventívne opatrenia na ochranu lokálnej fauny a flóry.

Odstraňovanie uhlíka z oceánu môže byť zásadnou zložkou klimatickej stratégie – najmä v sektoroch ako lodná doprava, ťažký priemysel a chemická výroba, ktoré sa ťažko dekarbonizujú priamo. Technológie ako SeaCURE ponúkajú možnosť tieto emisie kompenzovať priamo a bezpečne.

SeaCURE zatiaľ pôsobí ako malý experiment, no jeho vedecký základ, nízke energetické nároky a vysoký potenciál na rozširovanie z neho robia horúceho kandidáta na budúcu infraštruktúru pre globálne odstraňovanie CO₂. Ak sa osvedčí, môže sa stať kľúčovým nástrojom klimatického inžinierstva v 21. storočí.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia