Je to oficiálne potvrdené. C/2014 UN271, alebo tiež Bernardinelli-Bernstein, je podľa najnovšej štúdie publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal Letters najväčšia kométa, akú sme kedy videli.

Najväčšia známa kométa

V skutočnosti je toto kometárne jadro až 50-krát väčšie, ako priemerné jadrá komét. Na tému upozornil portál Space.

Ako píše portál ScienceAlert, C/2014 UN271 meria podľa nových, doposiaľ najpresnejších meraní a pozorovaní, úctyhodných 140 kilometrov. Vďaka svojej neobyčajnej veľkosti a veľmi kurióznej dráhe môže vedcom prezradiť mnoho užitočných informácií o kométach ako takých.

Doposiaľ najväčšou kométou bola C/2002 VQ94 spozorovaná v roku 2002. Odhaduje sa, že mala priemer zhruba 96 km.

Podľa autorov štúdie je však táto kométa len „špičkou ľadovca“ pre mnoho tisíc komét, ktoré sú príliš malé na to, aby sme ich mohli vidieť vo vzdialených častiach slnečnej sústavy.

„Vždy sme si mysleli, že táto kométa musí byť veľká, pretože na tak veľkú vzdialenosť je veľmi jasná. Teraz potvrdzujeme, že naozaj je,“ uvádza spoluautor štúdie David Jewitt z Kalifornskej univerzite v Los Angeles.

C/2014 UN271 k nám cestuje až z Oortovho mraku, čo je gigantická sférická oblasť plná ľadových objektov. Treba zdôrazniť, že táto oblasť ľadových objektov a kometárnych jadier sa nachádza na samom okraji slnečnej sústavy za Kuiperovym pásom.

NASA, ESAZena Levy, STScI

Hoci Oortov mrak astronómovia považujú za jednu z najväčších štruktúr v našej slnečnej sústave, je tak ďaleko, že je stále považovaný za jednu gigantickú hypotetickú záhadu. Raz za čas sa však z tejto predpokladanej oblasti vynorí niečo, čo je gravitačne priťahované k Slnku.

Práve z tejto oblasti sa vynorila kométa C/2014 UN271, ktorú sme identifikovali iba minulý rok. Podľa dostupných informácií sa skrývala v údajoch zozbieraných projektom Dark Energy Survey medzi rokmi 2014 až 2018. Ďalšie analýzy odhalili, že kométu bolo možné vidieť už v údajoch z roku 2010.

Extrémne veľká obežná dráha

Kométa sa podľa doterajších meraní a výpočtov pohybuje po 3 milióny rokov dlhej eliptickej dráhe, pričom už najmenej 1 milión rokov cestuje k Slnku. Aktuálne sa pohybuje rýchlosťou až 35 405 km/h, pričom najbližšie sa k našej centrálnej hviezde dostane v roku 2031.

NASA, ESA, Man-To Hui, David Jewitt, Alyssa Pagan

V uvedenom roku budú mať astronómovia z celého sveta jedinečnú príležitosť preskúmať tento unikátny objekt, ktorý sa potom začne opäť vzďaľovať od Slnka. V perihéliu, teda v bode na dráhe, kedy bude k centrálnej hviezde najbližšie, sa kométa dostane do vzdialenosti 1,6 miliardy km od Slnka. Inými slovami, nepôjde zrovna o to najväčšie priblíženie.

Aktuálne sa kométa nachádza vo vzdialenosti zhruba 3,2 miliardy km od Slnka a jej teplota dosahuje približne -211 °C. Táto teplota však postačuje na to, aby oxid uhoľnatý mohol sublimovať z kamenného povrchu tejto „špinavej ľadovej gule“ a vytvárať tzv. komu  – plynný obal okolo jadra kométy.

Pozorovania tiež ukázali, že pevné jadro kométy je tmavšie ako očakávali. Jeden z autorov dokonca uviedol, že je „černejšia ako uhlie“.

Čítajte viac z kategórie: Novinky