Hľadanie života mimo Zeme je jednou z najväčších výziev modernej vedy. Mars, ako naša najbližšia planéta s históriou tekutej vody, je hlavným cieľom týchto výskumov. Vedci teraz vyvíjajú špeciálny laser, ktorý by mohol priamo na povrchu Marsu detegovať mikrobiálne fosílie ukryté v minerálnych usadeninách. Táto technológia by mohla radikálne zmeniť spôsob, akým pátrame po stopách dávneho života na Marse, upozorňuje UniverseToday.

Pomôže známy minerál

Mars bol v minulosti teplejší a vlhší, s jazerami a riekami, ktoré mohli poskytovať podmienky vhodné na vznik mikrobiálneho života. Keď tieto vodné plochy vysychali, vylučovali sa z nich minerály, ako je sadrovec (hydrát síranu vápenatého), ktorý je známy svojou schopnosťou uchovávať organické materiály a mikrobiálne fosílie.

Na Zemi sa sadrovec bežne vyskytuje v oblastiach, kde došlo k rýchlemu odparovaniu vody, napríklad počas Messinskej salinitnej krízy, keď bolo Stredozemné more dočasne odrezané od Atlantického oceánu a vysychalo. V takýchto podmienkach sa mikroorganizmy mohli zachytiť v minerálnych štruktúrach a zostať konzervované milióny rokov. Podobný proces mohol prebiehať aj na Marse.

Nový laserový systém, ktorý vedci vyvíjajú, využíva metódu laserovej ablačnej ionizačnej hmotnostnej spektrometrie (LIMS). Táto technológia umožňuje detailnú analýzu chemického zloženia hornín s rozlíšením až na mikrometer. Na Zemi už bola testovaná na sadrovcových usadeninách v Alžírsku, ktoré majú podobné geochemické vlastnosti ako marťanské sedimenty.

Na reálne využitie si počkáme

Výskumný tím pod vedením Youcefa Sellama z Univerzity v Berne dokázal identifikovať mikrobiálne fosílie v pozemských sadrovcových vzorkách pomocou kombinácie optickej mikroskopie, elektrónovej mikroskopie a laserovej spektroskopie. Zistili, že fosílie mikroorganizmov majú špecifickú štruktúru – sú nepravidelné, zakrivené a často duté. Takéto vlastnosti odlišujú skutočné biosignatúry od neživých minerálnych útvarov.

NASA / JPL-Caltech

Aj keď sú výsledky výskumu sľubné, nová technológia sa na Mars dostane najskôr o niekoľko rokov. Európska vesmírna agentúra (ESA) plánuje v roku 2028 vyslať rover Rosalind Franklin, ktorý bude hľadať chemické a morfologické dôkazy života pod povrchom planéty. Jeho vybavenie je však už pevne stanovené, takže nový laser nebude súčasťou tejto misie.

Budúce misie, či už pod hlavičkou NASA, ESA alebo iných vesmírnych agentúr, by však mohli tento prelomový prístroj začleniť do svojich prieskumných plánov. Ak by sa potvrdilo, že marťanské sadrovce skutočne obsahujú zachované stopy života, išlo by o jedno z najvýznamnejších vedeckých objavov v histórii astronómie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky