Sú väčšie ako Zem. Vedci na Jupiteri objavili monštruózne anomálie, ktoré im nedajú spávať

Najväčšia planéta slnečnej sústavy, neprestáva prekvapovať svojimi komplexnými atmosférickými javmi. Vedcom sa podarilo odhaliť nový fenomén, ktorým sú tmavé škvrny na severnom a južnom póle planéty, ktoré sú viditeľné len v ultrafialovom (UV) spektre. Tento jav, známy ako „tmavé ovály“ sa vyskytuje nepravidelne, čo naznačuje komplexnú interakciu medzi magnetickým poľom a hlbokými vrstvami atmosféry Jupitera. Na tému upozornil portál UCSC.

Nová záhada planéty Jupiter

Každý z týchto tmavých oválov dorastá do veľkosti Zeme a je súčasťou hustej hmloviny nachádzajúcej sa v stratosfére, tesne pod jasnými aurorálnymi zónami podobnými polárnym žiaram na Zemi. Tieto oblasti absorbujú viac UV žiarenia ako okolité prostredie, vďaka čomu na snímkach z Hubbleovho vesmírneho teleskopu pôsobia tmavšie. Ich výskyt a správanie dlhodobo analyzoval tím vedcov z UC Berkeley, pričom svoje výsledky publikovali v prestížnom žurnále Nature Astronomy.

UC Berkeley

Tmavé ovály, veľké približne ako Zem, sa nachádzajú v hmlovinách v stratosfére pri póloch. Výsledky zmieňovanej štúdie pritom naznačujú, že magnetické pole Jupitera hrá zásadnú úlohu v ich tvorbe. „Hmlovina v týchto škvrnách je až 50-krát hustejšia ako v okolí, čo naznačuje, že vzniká skôr v dôsledku vírovej dynamiky než chemických reakcií spôsobených vysokoenergetickými časticami,“ vysvetlil profesor Xi Zhang z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz.

Hubblov vesmírny teleskop

Na odhalenie tejto záhady vedci použil snímky z Hubblovho vesmírneho teleskopu, ktoré boli vyhotovené medzi rokmi 2015 až 2022. Zistili pritom, že tmavé ovály sa na južnom póle objavujú vo viac ako 75 % prípadov, zatiaľ čo na severnom póle sú oveľa vzácnejšie – vyskytli sa iba dvakrát na 25 snímkach. Tieto objavy naznačujú, že ide o pravidelný jav, ktorý však zostal dlho nepovšimnutý.

NASA/ESA/CSA/Úprava redakcie

Astronómovia predpokladajú, že tmavé škvrny vznikajú vďaka vírom, ktoré prenikajú z ionosféry do nižších vrstiev atmosféry, podobne ako tornádo víri prach na Zemi. Víry vznikajú v dôsledku trenia magnetického poľa Jupitera v dvoch odľahlých oblastiach – v ionosfére a v oblaku horúcej plazmy, ktorý pochádza z vulkanického mesiaca Io.

Hoci tieto ovály miznú už po pár týždňoch, ich objav má ďalekosiahly význam. “Tieto javy nám ponúkajú nový pohľad na dynamiku atmosféry. Skúmanie extrémnych systémov, ako je Jupiter, môže priniesť nové nápady aj na riešenie problémov v našej vlastnej atmosfére,” dodal Zhang.

Čítajte viac z kategórie: Novinky