Hranie hier je pre mnohých ľudí, predovšetkým rodičov malých detí, pomerne kontroverzná téma.

Obávajú sa totiž, že deti na svojich počítačoch, herných konzolách, či v neposlednom rade aj smartfónoch a tabletoch trávia hraním príliš veľa času, čo má podľa nich negatívny dopad na ich vývoj a myslenie. Nová štúdia však ukázala presný opak. Na tému upozornila Česká televízia na svojom webe.

Štúdia zameraná na vývoj mozgu

Štúdia publikovaná v časopise Nature, v ktorej odborníci skúmali, ako videohry ovplyvňujú myslenie detí, ukázala, že hranie hier v skutočnosti môže viesť k zvýšeniu ich inteligencie. Tejto ABCD štúdie (Adolescent Brain Cognitive Development – dlhodobo prebiehajúca výskumná štúdia prebiehajúca v USA) sa zúčastnilo 9 855 detí z USA. Štúdia sleduje dlhodobý vývoj mozgu a zdravia detí vo veku od 9 do 10 rokov.

Pixabay

Výskumníci najskôr v rámci ABCD štúdie sledovali, koľko času trávia mladí ľudia pred obrazovkou. Ukázalo sa, že deti v USA priemere trávia 2,5 hodiny denne sledovaním televízie alebo videí na internete, 1 hodinu hraním videohier a pol hodinu na sociálnych sieťach.

O dva roky neskôr potom vedci otestovali v rozhovoroch a rôznych testoch viac ako 5 000 detí z tejto skupiny vo veku od 10 do 12 rokov, pričom tieto výsledky následne publikovali vo svojej štúdii, upozorňuje portál ScienceAlert.

Aký vplyv majú hry na inteligenciu?

Ako píše portál NewAtlas, cieľom tejto štúdie bolo preskúmať vzťah medzi hraním videohier a inteligenciou, pričom na vyhodnotenie „abstraktnej metriky inteligencie“ výskumníci zohľadnili aj sociálno-ekonomické pozadie a prítomnosť génov súvisiacich s inteligenciou. Inými slovami, v štúdii autori zohľadňovali aj vplyv vonkajších faktorov a nie len tých genetických.

„V štúdii sme vytvorili index inteligencie z piatich úloh: dve úlohy boli zamerané na čítanie s porozumením a slovnú zásobu, jedna na pozornosť a exekutívne funkcie (pracovná pamäť, flexibilné myslenie, sebakontrola), jedna na hodnotenie vizuálno-priestorového spracovania, jedna o schopnosti učiť sa metódou pokusov,“ objasňujú autori novej štúdie, Torkel Klingberg a Bruno Sauce.

PIxabay

Najdôležitejším zistením tejto štúdie bolo to, ako hranie hier v pozitívnom smere ovplyvnilo zmeny inteligencie. Ukázalo sa totiž, že deti „ktoré hrali viac videohier v 9-10 rokoch, vykazovali o dva roky neskôr najväčší nárast inteligencie“.

Štúdia tiež ukázala, že deti, ktoré trávili viac času videohrami, ako je priemer, zvýšili svoje IQ o približne 2,5 bodu nad priemer ich vekovej skupiny.

Dôležité je tiež upozornenie, že hoci štúdia sa zamerala iba na deti v USA, nerozlišovala medzi typmi videohier a prináša cenný pohľad na inteligenciu a zároveň podporuje myšlienku, že inteligencia nie je akási konštanta, s ktorou sa narodíme.

Taktiež sa ukázalo, že sledovanie televízie, ale i videí dostupných na internete, by mohlo mať súvis s malým zvýšením inteligencie. Bádatelia však uvádzajú, že tento nárast bol príliš malý na to, aby bol štatisticky významný. Trávenie času sledovaním sociálnych médií so zmenou inteligencie žiadnym spôsobom nesúviselo.

Autori sú však s vyvodzovaním záverov opatrní. Sami totiž priznávajú, že zameranie štúdie bolo pomerne úzke a sledovalo iba niekoľko metrík inteligencie, takže štúdia neskúmala vplyv na fyzickú aktivitu, spánok, či výsledky v škole.

Isté však je, že hranie hier a trávenie času pred obrazovkou, či monitorom vo všeobecnosti nezhoršuje kognitívne schopnosti.

Čítajte viac z kategórie: Hry