Odvetvie energetiky nastupuje na technologické trendy a novinky o niečo neskôr než iné oblasti priemyslu. Je to hlavne kvôli extrémnej bezpečnosti, čo platí obzvlášť pri jadrových elektrárňach. Aj v tomto odvetví však už hrá čoraz dôležitejšiu rolu dátová veda. Napríklad, analýza dát dokáže predvídať poruchy zariadení a predchádzať rizikám. Spracovanie dát o počasí v Európe pomáha elektrinu efektívnejšie vyrábať aj predávať. 

Ako to prakticky funguje v tejto stále pomerne novej, no o to viac perspektívnej oblasti? Na naše otázky odpovedá Ondrej Krško, ktorý pracuje ako dátový vedec v Slovenských elektrárňach (SE). 

Ondrej, popíšeš nám najskôr, čo vlastne v sebe zahŕňa pojem dátový vedec v prostredí elektrární? 

Mojou úlohou je v využívať nové možnosti dátovej vedy a moderné technológie na to, aby sme v elektrárňach zrýchlili alebo zlepšili procesy, ktoré sa dajú automatizovať a digitalizovať. Cieľom je celkové zvýšenie efektivity. Dátový vedec robí analýzy obrovského množstva údajov, hľadá trendy, vzorce, odchýlky a na ich základe poskytuje lepšie pochopenie niektorých fenoménov alebo navrhuje kolegom komplexné riešenia.

To znamená, že plníš akúsi podpornú funkciu?

Áno, možno to tak chápať. Moja práca je skvelá v tom, že je interdisciplinárna, prierezová. Komunikujem s rôznymi útvarmi firmy, z rôznych miest na Slovensku, mám možnosť skúmať rôzne oblasti. Je veľmi pestrá a dáva mi veľké možnosti sebarealizácie. Spolupracujem s projektovými manažérmi i skúsenými inžiniermi, od ktorých sa prakticky stále veľmi veľa dozvedám.

Do čoho konkrétne sa teda ako dátoví analytici, resp. dátoví vedci zapájate? 

Dátovej vede predchádza digitalizácia. Teda zaznamenanie práce ľudí a strojov v digitálnej forme. Ide najmä o meranie, prenos, zber, ukladanie a agregáciu dát. Dátová veda je nadstavba digitalizácie. Znamená to, že keď už máme dáta takto dostupné, hľadáme spôsob, ako ich ďalej zmysluplne využijeme. Mojou úlohou je analyzovať najmä dáta z výroby a na ich základe s kolegami dospieť k poznatkom, ktorá nám umožnia nastaviť procesy efektívnejšie.

Náš útvar spadá pod generálneho riaditeľa, ale sme úzko prepojení s IT oddelením. Komunikujeme s kolegami z prevádzky, kam aj často cestujeme – či už ide o elektrárne v Mochovciach, Jaslovských Bohuniciach, Čiernom Váhu alebo inde.

Poďme si ich rozmeniť trochu viac na drobné. 

Aby som uviedol príklad z praxe, s kolegami sa venujem napríklad predikcii výstupnej teploty z tepelných výmenníkov v jadrových elektrárňach a porovnávame ju s naozaj nameranými hodnotami. Ide o zjednodušenú formu Digital Twin, teda virtuálnej kópie fyzického objektu, procesu alebo virtuálnej prevádzky konkrétneho zariadenia elektrárne. V praxi to pre inžinierov v elektrárni bude slúžiť na to, aby zbystrili pozornosť, ak sa hodnoty reálneho a virtuálneho sveta od seba začnú vzďaľovať. Umožní nám to presnejšie plánovať. Digitalizácia v priemysle smeruje aj k tomu, aby bolo menej preventívnej a viac prediktívnej údržby. 

Do akej miery dokáže moderná dátová veda meniť zabehané procesy v tak komplexných korporáciách, ako sú elektrárne?

Treba povedať, že sektor energetiky a výroby elektriny je veľmi konzervatívny. Elektrárne na technologické trendy nastupujú neskôr ako iné oblasti priemyslu. Je to najmä kvôli vysokým bezpečnostným štandardom, čo platí obzvlášť pri jadrových elektrárňach. Keď niečo funguje, nie je dôvod to meniť. K zmenám sa pristupuje veľmi racionálne a citlivo. Digitalizácia však dáva aj v takomto konzervatívnom prostredí do rúk nový nástroj, ktorý nám dovolí pozrieť sa na našu prácu úplne inou optikou.

Napríklad, v Slovenských elektrárňach máme projekt Burza nápadov, kde zamestnanci môžu dostať finančnú odmenu podľa toho, aký benefit prinesie ich nápad. Len v uplynulom roku sme prostredníctvom Burzy odmenili  vyše 120 našich kolegov. Realizácia nápadov často závisí aj od dátovej vedy, ktorá preloží nuly a jednotky do zrozumiteľného jazyka, na základe ktorého vedia manažéri a inžinieri spraviť dôležité rozhodnutia pre zvyšovanie efektívnosti alebo bezpečnosti. 

Takže dá sa povedať, že ako dátoví vedci dokážete dnes už vidieť o niečo viac dopredu a pomôcť pri správnom rozhodovaní? Sú aj ďalšie oblasti fungovania energetického priemyslu, kde sa dá takto predikovať určitý vývoj?

Zaujímavou témou je obchodovanie na burzách. Už dnes vieme využívať verejne dostupné dáta z predpovedí počasia a spracovávať ich tak, aby sme vedeli efektívnejšie nakupovať alebo predávať energetické komodity alebo pustiť do siete elektrinu z vlastnej výroby. Európsky trh je prepojený. Napríklad, v Rakúsku a v Nemecku sú solárne a veterné parky, ktoré niekedy vyrábajú, inokedy zas nie, no z kvalitnej predpovede počasia viete zistiť, koľko energie môžu tieto parky vyrobiť. Ak máte lepšiu predpoveď, ako konkurencia, viete lepšie odhadnúť, kedy budú ceny na elektronických burzách rásť alebo klesať.

Vráťme sa o pár rokov späť. Ako si sa vlastne dopracoval na miesto, kde si dnes? Mal si nejaké skúsenosti, ktoré ti pomohli dostať sa na túto novú pozíciu do SE? 

Vyštudoval som experimentálnu fyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Chcel som byť vedec, fascinovali ma nanotechnológie. Po 9 rokoch na fakulte som sa pustil do aplikovaného materiálového výskumu a odišiel za prácou do Rakúska. Analýza dát, ako jedna zo súčastí môjho odboru, ma vždy priťahovala najviac.

Zisťovanie významu čísiel a hľadanie vysvetlení pomocou nich, mi bolo veľmi blízke. Popri tom bolo mojím hobby aj sledovanie diania v oblasti energetiky, svojho času som sa zaujímal aj o vodíkové hospodárstvo. Keď som teda koncom roka 2020 dostal ponuku pracovať v SE ako dátový vedec, resp. dátový analytik – všetko sa to spojilo. Bolo to pre mňa veľmi silné lákadlo. Dostal som možnosť robiť prácu, ktorá sa mi vždy páčila.

Kde vidíš v SE svoju budúcnosť? Aké sú tvoje pracovné méty? 

Keď sa budem veľa vzdelávať a učiť od kolegov, možnosti môjho kariérneho rastu sú veľké. Mám tu na to priestor aj podporu vedenia. Firemná kultúra v elektrárňach ľuďom praje, motivuje ich pracovať na sebe a posúvať sa dopredu. Navyše, je to stabilná firma a sme dobrý kolektív. 

Energetický priemysel hrá dnes kľúčovú úlohu v stále pálčivejšej otázke transformácie ekonomiky na zelenú. A práve SE patria medzi európskych klimatických lídrov. Myslíš si, že ľudia zamestnaní v elektrárňach majú šancu prispieť svojím dielom k tejto potrebnej zmene?

Málo ľudí na Slovensku si uvedomuje, že naša energetika patrí k najčistejším v Európe. Slovenské elektrárne, ako najväčší slovenský výrobca elektriny v krajine, dodávajú do siete až 95 % energie bez emisií oxidu uhličitého, a to najmä vďaka jadrovým elektrárňam. Odmalička som bol vedený k tomu, že prírodu treba chrániť, pričom z pohľadu klimatických zmien je to dnes už existenčná otázka. Ak sám dokážem svojou prácou s dátami prispievať k tomu, aby sme boli v našom úsilí efektívnejší, dáva mi to zmysel

Ak by ste sa chceli stať členom tímu Slovenských elektrární aj vy, prehľad aktuálnych pracovných ponúk nájdete tu.

V spolupráci so Slovenské elektrárne.