Prvá reálna snímka čiernej diery, ktorú sa tímu Event Horizon Telescope (EHT) podarilo vytvoriť v apríli minulého roka, je pre vedcov ešte užitočnejšia než sa čakalo. Najnovšie sa totiž pozreli na jej staršie pozorovania a objavili isté kmitanie, vďaka ktorému sa čierna diera trblieta, píše Science Alert.

Nemala vôbec existovať: Objavili sme vzácnu exoplanétu, ktorá má atmosféru aj pri takmer 2000 °C

Na Mesiaci je určite voda. Dokonca aj na tých miestach, kde by nemala

Zverejnili presnú sumu. Rozpočet pre návrat človeka na Mesiac je astronomický

Štúdia starších snímok čiernej diery priniesla nečakané zistenie

Nemusíš patriť medzi náružlivcov vedy na to, aby si za posledný rok na internete zachytil prvú reálnu snímku čiernej diery, ktorú výskumníci ukázali začiatkom apríla 2019. Zaznamenaná čierna diera sa nachádza v centre galaxie Mesier 87 (M87) a je od Zeme vzdialená 55 miliónov svetelných rokov. Tento obrovský vedecký úspech otvára brány mnohým ďalším štúdiám, z ktorých teraz jedna prináša zaujímavé výsledky.

Ako informoval web Space, medzinárodný tím výskumníkov sa totiž zameral na staršie údaje z pozorovaní tejto čiernej diery, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2009 až 2012.

Napriek tomu, že nezhromaždili dostatok údajov na získanie snímky, astronómovia z nich dokážu vytvoriť simuláciu kolísania jasu prstenca čiernej diery a porovnať ju s údajmi z reálnej snímky, ktorú vedci zachytili ešte v roku 2017. Prstenec okolo čiernej diery v galaxii M87 dokonca kolíše tak, že vyzerá, ako keby sa trblietal.

Plyn a prach dopadajúci na čiernu dieru sa ohrieva na miliardy stupňov, ionizuje a vďaka prítomnosti magnetického poľa sa stáva turbulentným. Keďže je tok tejto horúcej hmoty turbulentný, prstenec sa teda javí ako keby „trblietal“. Ako sa prstenec v priebehu rokov menil si môžeš pozrieť na tomto videu nižšie.

Tento prstenec je tvorený kozmickým prachom a plynom, ktorý krúži okolo čiernej diery a napája sa na akrečný disk, teda štruktúru zloženú z hmoty padajúcej do čiernej diery. Jeho nerovnomerný jas je príčinou Dopplerovho javu, ktorý spôsobuje, že keď prstenec otáča jednou časťou smerom k nám, javí sa táto časť ako jasnejšia než tá, ktorá sa otáča opačným smerom.

Pri simulácií snímok však tím vedcov objavil, že táto jasnejšia oblasť nie je zafixovaná na jednom mieste, ale postupne sa presúva, čo dáva čiernej diere efekt trblietania. Výskumníci pripisujú tento pohyb turbulenciám v toku hmoty, ktorých príčinu sa im však zatiaľ nepodarilo objasniť.

Znova dokázali, že ide o čiernu dieru

Nie je to však jediné zistenie, ktoré štúdia starších snímkov priniesla. Výskumníci totiž potvrdili, že kruh uprostred prstenca čiernej diery sa naozaj riadi podľa všeobecnej teórie relativity, a teda udržal si rovnaký priemer po celú dobu pozorovania. To je ďalší dôkaz, že ide naozaj o čiernu dieru.

Práca tímu EHT, ktorý ju sleduje, taktiež ani zďaleka nekončí. Do jeho správy patrí celá sieť rádiových teleskopov po celom svete, pričom v budúcom roku by mali pribudnúť dva ďalšie a pozorovanie čiernej diery v galaxii M87 tak bude pokračovať aj naďalej.

Vyššie popísaný jav znamená pre vedcov veľký míľnik, nakoľko vôbec poprvýkrát môžu nahliadnuť do dynamickej štruktúry akrečného toku tak blízko horizontu udalostí.

Turbulencie toku môžu byť spôsobené viacerými faktormi, od rotácie čiernej diery, cez samotnú štruktúru magnetického poľa v akrečnom disku, až po magnetorotačnú nestabilitu. Vedci zatiaľ z výskumu nedokážu vyvodiť konkrétne závery, pretože údaje z rokov 2009 až 2013 nie sú dostačujúce.

„Keď sme v roku 2009 prvýkrát merali veľkosť M87, nemohli sme predvídať, že nám poskytne prvý pohľad na dynamiku čiernych dier“, uzatvára vedec Shep Doeleman.