V máji tohto roku sa odohral prelomový moment v dejinách vojenského letectva. Švédske bojové lietadlo Gripen E od výrobcu Saab absolvovalo prvú sériu letov, počas ktorých bola riadiaca funkcia úplne odovzdaná umelej inteligencii. Nešlo pritom o simulátor, testovací polygón ani experimentálny prototyp. Všetko prebehlo v bežnom vzdušnom priestore – so sériovým lietadlom pripraveným na ostré nasadenie.

Testy boli súčasťou vývojového programu Project Beyond. V rámci neho bol do avioniky lietadla plne integrovaný autonómny systém Centaur, vyvinutý firmou Helsing. Počas troch misií – prvá 28. mája, ďalšie dve začiatkom júna – prevzala AI kontrolu nad všetkými letovými operáciami vrátane BVR manévrov mimo vizuálneho kontaktu s cieľom. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.

Softvér ako strategická výhoda

Jedným z hlavných benefitov, ktoré tieto skúšky potvrdili, je vysoká technologická flexibilita platformy Gripen E. Vďaka modulárnej architektúre systému riadenia letu bolo možné nasadiť komplexný autonómny softvér bez nutnosti fyzickej úpravy lietadla alebo výpadku jeho prevádzkovej spôsobilosti. Podľa Petra Nilssona, vedúceho vývoja v oblasti pokročilých programov spoločnosti Saab, ide o dôkaz, že softvér dnes predstavuje kľúčový nástroj na zrýchlenie inovácií v oblasti vojenskej techniky.

Finnish Aviation Museum/Wikimedia

Centaur v reálnom čase vyhodnocoval údaje z palubných senzorov, prijímal rozhodnutia bez zásahu pilota a zároveň navádzal ľudského operátora na optimálne kroky v rámci misie. V tretej misii, uskutočnenej 3. júna, bol autonómny systém testovaný v konfrontácii so stíhačkou Gripen D s ľudským pilotom. Testovacie scenáre zahŕňali rôzne počiatočné podmienky vrátane prerušenia spojenia s veliteľstvom, aby sa overila odolnosť a autonómne rozhodovanie systému.

Budúcnosť vzdušných síl

Projekt Beyond je súčasťou širšej švédskej iniciatívy na vývoj budúcich bojových systémov. Podporovaný Švédskou správou obranného materiálu (FMV), sa zameriava na budovanie dôveryhodnej a odolnej umelej inteligencie pre operačné nasadenie. Letové dáta z doterajších testov sú v súčasnosti predmetom podrobnej analýzy, pričom ďalšie misie sú naplánované na nasledujúce mesiace.

Prínos autonómnej AI v bojovom prostredí už predtým demonštrovala aj americká armáda, ktorá v roku 2023 vykonala pilotovaný let na palube experimentálneho lietadla X-62A s integrovaným AI riadením. Prípad Gripenu E však predstavuje významný kvalitatívny rozdiel. Ide o plne funkčný bojový systém, ktorý preukázal schopnosť autonómne operovať bez zásahu človeka, v štandardnom nasadení.

Švédsko týmto krokom naznačuje, že éra, v ktorej budú autonómne stíhačky rovnocennou súčasťou vzdušných síl, sa rýchlo približuje. Rozhodovanie vo vysokých rýchlostiach a za podmienok neúplných informácií je totiž oblasť, kde umelá inteligencia môže prevziať úlohu, na ktorú sú ľudskí piloti čoraz menej pripravení

Čítajte viac z kategórie: Novinky