Výskumníkom z Oxfordskej univerzity sa podarilo odhaliť genetické rozdiely, ktoré vplývajú na ľaváctvo. Vedú k odlišnosti v mozgovej štruktúre, píše Science Alert.
Nová štúdia vedcov z Oxfordskej univerzity ukazuje, že existujú 4 genetické oblasti spojené s ľaváctvom, z ktorých majú až 3 niečo spoločné s proteínmi podieľajúcimi sa na štruktúre a vývoji mozgu. Týka sa to hlavne stavby cytoskeletu, ktorý určuje stavbu a funkčnosť týchto buniek. Výskum pracuje s približne 400 000 lekárskymi záznamami v britskej národnej databáze, z ktorých je až 38 332 ľaváckych, a 10 000 mozgovými skenmi účastníkov.
Lepšie verbálne zručnosti
Pri analýze mozgových skenov vedci zistili, že genetické variácie súvisiace s ľaváctvom sú spojené s rozdielmi v traktoch bielej hmoty, ktoré prepájajú oblasť spojenú s jazykom, píše CNN. Podľa jednej z autorov štúdie, Gwenaëlle Douaud, ukazujú ľavácke mozgy v tejto oblasti lepšiu synchronizáciu komunikácie ľavej a pravej strany mozgu. To znamená, že ľaváci môžu mať v niektorých ohľadoch lepšie verbálne zručnosti, čo však ešte nie je dokázané.
Pokiaľ ide o živočíšnu ríšu, človek je v nerovnováhe medzi ľaváctvom a praváctvom vcelku jedinečný, keďže až okolo 90 % populácie sú praváci. Od ostatných zvierat už však dlhšie vieme, že rozdiely v stavbe cytoskeletu, ako napríklad zatočenie slimačej škrupiny, môžu byť ovplyvnené genetikou už od prvotného vývinu organizmu.
Aj keď to ešte nie je priamy dôkaz toho, že za naše ľaváctvo alebo praváctvo môžu iba tieto gény, štúdia ozrejmuje dôležité genetické súvislosti, ktoré môžu pomôcť pri ďalších podobných výskumoch. „Dokázali sme, že ľaváctvo je dôsledkom biologického vývoja mozgu, a pôsobenia súhrnu rôznych génov.“, uviedol jeden z autorov, Dominic Furniss. Konečne tak začíname rozumieť genetickému kódovaniu, ktoré vytvára a ovplyvňuje rozdiely v dominancii jednej z našich rúk.