Na Slovensko prichádza historická zmena. Fotovoltika bude čoskoro povinná

Poslanci Európskeho parlamentu prichádzajú s novinkou. Schválili revíziu Smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá zavádza množstvo nových povinností. Medzi nimi napríklad aj to, že všetky nové budovy, ktoré sa postavia od roku 2030 musia dosahovať nulové emisie.

V praxi to bude vyzerať tak, že všetky nové budovy, ktoré budú na Slovensku postavené po roku 2030, budú musieť mať navrhnuté fotovoltické panely. Na zmenu upozornil Európsky parlament.

Európsky parlament bojuje proti zmene klímy úsporou energie

Medzi témami, ktorými sa pravidelne zaoberajú poslanci európskeho parlamentu, je aj úspora energie. Tá je podľa nich kľúčom k boju proti zmene klímy a k zníženiu energetickej závislosti Európskej únie.

V tejto súvislosti je tiež dôležitá energetická účinnosť. Znamená to, že na dosiahnutie rovnakého výsledku sa spotrebuje menej energie. To zároveň umožňuje šetriť energiu a znižovať emisie z elektrární.

„Zákony o energetickej účinnosti z roku 2018 sa revidovali, aby pomohli EÚ dosiahnuť nové ambiciózne ciele v oblasti klímy stanovené v rámci Európskej zelenej dohody na rok 2021. Zároveň prispejú k zníženiu závislosti Európy od dovozu fosílnych palív. Tie pochádzajú z veľkej časti z Ruska, tak ako je to stanovené v pláne RepowerEU,“ píše na svojej stránke Európsky parlament.

Zlepšenie energetickej účinnosti by mohlo znížiť nielen emisie CO2, ale aj ročný účet Európskej únie za dovoz energie vo výške 330 miliárd eur.

Zníži sa spotreba energie v budovách

Z analýz vyplýva, že budovy, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch Únie, sú zodpovedné za 40 percent spotrebovanej energie a tiež 36 percent skleníkových plynov.

V marci 2024 prijal Európsky parlament aktualizáciu pravidiel o energetickej efektívnosti budov, ktorých cieľom je vytvoriť do roku 2050 klimaticky neutrálny sektor budov.

One Earth System

Znamená to, že všetky nové budovy by mali od roku 2030 produkovať nulové emisie, zatiaľ čo od roku 2028 by to malo platiť pre nové budovy obývané alebo vlastnené verejnými orgánmi. Krajiny Európskej únie budú musieť do roku 2030 znížiť priemernú ročnú spotrebu v sektore budov aspoň o 16 % a do roku 2035 o 20 % až 22 %.

„Pravidlá tiež predpokladajú, že od roku 2025 nebude možné dotovať samostatné kotly na fosílne palivá. Hybridné systémy, ktoré kombinujú kotol s iným ekologickejším riešením, ako je napríklad solárne zariadenie alebo tepelné čerpadlo, však stále môžu získať finančnú podporu. Všetky vykurovacie a chladiace zariadenia na fosílne palivá by sa mali postupne vyradiť do roku 2040,“ informuje Európsky parlament.

Ako pripomína Trend, povinnosť inštalácie fotovoltiky príde do praxe postupne. Najskôr sa musí inštalovať fotovoltika na nové verejné a iné než obytné budovy s úžitkovou podlahovou plochou väčšou ako 250 štvorcových metrov, a to do 31. decembra 2026.

Nasledovať budú existujúce verejné budovy podľa podlahovej plochy: od najväčších po tie najmenšie, ktoré musia požiadavku splniť do 31. decembra 2030.

Najdôležitejšia legislatíva pre sektor budov

Novinku v oblasti úspory energie v súvislosti s novou povinnosťou vníma pozitívne aj platforma Budovy pre budúcnosť. Hovorí o viacerých výhodách, ktoré z legislatívy vyplývajú, ako napríklad nižšie účty za energie, kvalitnejšie bývanie či zvýšenie energetickej nezávislosti.

ZSE

Revíziu Smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD IV) už musí formálne schváliť len Rada Európskej únie a členské štáty môžu začať s prípravou transpozície do vlastných národných legislatív a politík.

„Oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie a pozície Európskeho parlamentu ide o pomerne silné zmiernenie. Ide však o dobrý kompromis, ktorý má potenciál priniesť mnoho dôležitých výsledkov. V nastavovaní konkrétnych politík budú mať členské štáty pomerne veľkú flexibilitu,“ hovorí Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť.

Zároveň dodáva, že teraz bude na našej vláde a konkrétne Ministerstve dopravy, nakoľko chceme pomôcť vlastníkom energeticky neefektívnych budov vymaniť sa z pasce vysokých nákladov na energie.

„A či sme schopní uvedomiť si, že je vo verejnom záujme stavať naozaj energeticky efektívne budovy, ktoré už nebudú závislé na fosílnych zdrojoch zo zahraničia. Energetická kríza ukázala, ako sme zraniteľní,“ uzatvára Paksi.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia