Jedno z mnohých opatrení vlády proti zamedzeniu šírenia nového koronavírusu je aj „špehovací zákon“. Ten na Slovensku vyvolal vlnu kritiky z radov opozičných politikov, ale aj verejnosti. Najnovšie sa zdá, že nový zákon poputuje na Ústavný súd, kde sa bude posudzovať ústavnosť zákona o získavaní údajov o občanoch.

Len nedávno sme ťa v článku informovali, že predseda strany Smer-SD, Robert Fico, vyzval prezidentku, aby v súvislosti s týmto zákonom podala návrh na Ústavný súd. Ak sa tak nestane, na súd sa obrátia poslanci Smeru-SD.

Nestalo sa tak, a preto na dnešnej tlačovej konferencii Fico oznámil, že 7. apríla 2020 podajú poslanci Smeru-SD návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR. Poslanci zároveň ústavný súd žiadajú, aby okamžite pozastavil účinnosť zákona. Ak tak neurobí, žiadajú, aby sa ich podanie prednostne vybavilo, lebo môžu byť hrubým spôsobom porušované ľudské práva.

Zobraziť celú galériu (0)

SITA

„Namietame protiústavnosť tohto špicľovacieho zákona,“ vyhlásil dnes Fico. Ten citoval rozhodnutie českého ústavného súdu. V rozhodnutí sa malo okrem iného aj spomínať, že údaje o užívateľoch, adresátoch, presných časoch, dátumoch, miestach, formách telekomunikačných spojení bez ohľadu na obsah možno v ich kombinácii zostaviť detailné informácie o spoločenskej alebo politickej príslušnosti. Rovnako tak je možné získať informácie o osobných záľubách, sklonoch alebo slabostiach jednotlivých osôb až po sexualitu.

„Z uvedených údajov možno až s 90 percentnou istotou vyvodiť, s kým, ako často a dokonca, v ktorých hodinách sa daný jednotlivec stýka, kto sú jeho najbližší známi, kamaráti či kolegovia z práce, alebo aké aktivity a v akých hodinách tento človek vykonáva,“ uviedol ďalej Fico s tým, že takýto obraz o človeku bude možné urobiť na základe informácií, ktoré môže zbierať Úrad verejného zdravotníctva SR, informuje SITA.

Na sledovanie novinárov sa evidentne zabudlo

Zaujímavosťou je, že na ochrane ľudských práv tak veľmi záleží práve strane Smer-SD. Je to totiž tá strana, počas ktorej vlády sa vo veľkom sledovali rôzni novinári. Existuje množstvo dôkazov o tom, že novinári boli sledovaní, pričom sa vytvárali aj takzvané „pavúky“ nielen o nich samých, ale aj o ich rodinných príslušníkov.

Ochraňovať naše práva chce strana, ktorá na Slovensku vládla dlhých 12 rokov. Strana, ktorú by sme mnohí mohli charakterizovať jedným slovom „kauza“. Áno, určite sa nájdu aj mnohé dobré kroky tejto strany a ich predstaviteľov. Tých káuz však bolo toľko, že aj to málo dobrého čo sa spravilo hravo schovali do vačku.

Opatrenie, ktoré funguje aj v mnohých ďalších krajinách

Je potrebné si uvedomiť, že vláda hľadá mnohé spôsoby, ktorými by bolo možné čo najlepšie odsledovať potenciálnych nosičov vírusu. Neobhajujeme vládu Igora Matoviča. Práve naopak. Je potrebné stanoviť konkrétnych ľudí, ktorí budú mať k týmto údajom prístup, aby sa zamedzilo prípadnému zneužitiu údajov. Je jednoducho potrebné vopred povedať, ktorí ľudia budú za tieto dáta niesť zodpovednosť.

Takýmto spôsobom potom môžem tento zákon fungovať. Nemôžeme zabúdať ani na to, že podobné zákony boli schválené aj v mnohých ďalších krajinách. V niektorých menej striktné, v iných oveľa viac. Informácie o občanoch sa budú totiž získavať cez mobilných operátorov prostredníctvom takzvaných metadát. O tejto problematike sa môžeš viac dočítať v našom samostatnom článku.

Zobraziť celú galériu (0)

Unsplash

Zákon, ktorý predstavila vláda Igora Matoviča bol kritizovaný už od začiatku. Predpokladalo sa totiž, že sledovanie týchto údajov bude celoplošné. Navyše mnohí opoziční poslanci hlásili, že štát bude môcť sledovať aj obsah našich správ či telefonátov, čo samozrejme nebola pravda. Neskôr vláda tento zákon upravila a niektoré podmienky boli výrazne okresané.

Sledovanie nakoniec nebude celoplošné a vzťahovať sa bude len na jednotlivcov s podozrením na nákazu koronavírusom. Úrad verejného zdravotníctva tak bude môcť v opodstatnenom prípade písomne požiadať o anonymizované údaje a využívanie budú len na úkony pre identifikáciu osoby a štatistické spracovanie. Navyše toto opatrenie platí len do konca krízy, najneskôr však do 31. decembra 2020.

„Cieľom je identifikovať chorých a ochrániť potencionálne nakazených, nie sledovať ľudí,“ uviedla vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová. Operátori call centra budú telefonicky kontaktovať už infikované osoby, na základe ich súhlasu použijú lokalizačné dáta od mobilných operátorov a pomôžu im spomenúť si, kde sa vo vymedzenom časovom úseku pohybovali, dodalo oddelenie komunikácie vicepremiérky Remišovej.

Je absolútne logické, že potenciálne infikovaný človek si nemusí spomenúť na všetkých ľudí, s ktorými prišiel do styku. A práve na tieto účely má slúžiť tento zákon. Pomocou údajov bude možné takmer presne zistiť, kde sa infikovaná osoba pohybovala a s kým mohla prísť do kontaktu. Tieto osoby sa následne vyhľadajú za účelom okamžitého vyšetrenia, aby sa vírus nerozširoval ďalej.

Ochrana ľudských práv alebo strach?

Áno, tieto opatrenia sa možno nepáčia každému. Je to určitý zásah do našich osobných údajov. Vláda však zo svojich nárokov ustúpila, aby mali ľudia väčší pokoj. Ako už bolo spomenuté, údaje budú anonymizované, sledovanie nebude celoplošné, o údaje je potrebné písomne požiadať a navyše je potrebný aj súhlas dotknutej osoby.

Zobraziť celú galériu (0)

Unsplash / Facebook

Nebudeme si však klamať. Na čele súčasnej vlády sa nachádza Igor Matovič. Ten Matovič, ktorý roky „poľuje“ po Robertovi Ficovi a ďalších ľuďoch nielen zo strany Smer-SD. Nemusíme si preto namýšľať, že strane Smer-SD ide o ochranu našich ľudských práv. Tu ide len o jediné. O ochranu samých seba. Spomínať, že údaje budú anonymizované nemá zmysel.

Títo ľudia budú aj naďalej žiť v predstave, že počas tejto krízy nebude inej práce, ako ich sledovať. Koniec koncov, zamyslime sa už len nad tým, aké údaje o nás vedia sociálne siete či aplikácie. Vedia o nás ďaleko viac, ako by vedel zistiť samotný štát a práve to je dôvod na vážne zamyslenie nad našich ďalších fungovaním.

Čítajte viac z kategórie: Novinky