Nič podobné nečakali. Vedci objavili na neďalekej planéte látku, ktorá tam nemá čo robiť

Astronómom sa podarilo pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba nazrieť do atmosféry neďalekej exoplanéty, vzdialenej od Zeme „len“ 96 svetelných rokov, čo je na vesmírne pomery skutočne blízko. V atmosfére tejto exoplanéty, označenej ako GJ 3470b, sa vedcom podarilo, okrem iného, identifikovať oxid siričitý, čo vzhľadom na veľkosť tohto objektu v kombinácii s jeho obežnou dráhou prekvapilo, upozorňuje portál SPACE.com.

Studený svet s prekvapivou atmosférou

Pozorovania odhalili, že táto planéta obieha okolo svojej materskej hviezdy na extrémne malej a naklonenej obežnej dráhe, pričom jeden obeh vykoná len za niečo cez tri dni. Ide tak pochopiteľne o chaotický a desivý svet, ktorý je viac než 10-krát ťažší ako Zem a dosahuje priemer porovnateľný s necelou polovicou priemeru Jupiteru.

Aj keď je teda GJ 3470b v porovnaní so Zemou obrovská, ide stále o najmenšiu planétu, na ktorej vedci identifikovali oxid siričitý. Teplota atmosféry sa pohybuje na úrovni 325 °C a od svojej materskej hviezdy sa planéta nachádza len niečo cez 5 miliónov kilometrov. Dnešné modely pritom predpokladajú, že majú takéto plynné planéty vznikať na vzdialenejších obežných dráhach.

ESA/ATG medialab,

Pre porovnanie, skalnatý Merkúr v našej slnečnej sústave je k Slnku najbližšie, avšak napriek tomu je od neho vzdialený až 58 miliónov kilometrov. Vedci by zvyčajne predpokladali, že GJ 3470b vznikla na kraji sústavy a migrovala dnu, avšak práve jej zloženie naznačuje, že v skutočnosti vznikla pôvodne ako skalnatá planéta a postupne na seba naviazala hrubú atmosféru vodíka a hélia.

Článok pokračuje pod videom ↓

Pomohla prechodová spektroskopia

S identifikovaním látok v atmosfére tejto exoplanéty pomohla prechodová spektroskopia, teda analýza spektra počas prechodu planéty medzi pozorovateľom a hviezdou, okolo ktorej obieha. Okrem oxidu siričitého sa vedcom podarilo identifikovať aj oxid uhličitý, metán či dokonca vodnú paru.

Vedci nedávno namierili JWST aj na super-Zem známu ako Janssen alebo 55 Cancri E, pričom pozorovania odhalili hotové peklo. Svoju materskú hviezdu totiž Janssen obehne raz za každých 18 hodín, kvôli čomu dosahuje teplota na jej dennej strane až 2 300 °C. Teplota na odvrátenej strane sa pohybuje na úrovni od 600 do 700 °C. Táto exoplanéta bola objavená ešte v roku 2004 a dosahuje hmotnosť až 8,8-násobne vyššiu, než je hmotnosť Zeme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky