Európska vesmírna agentúra má v rukách jednu z najdôležitejších a najvýznamnejších rakiet vôbec, pričom jej vývoj a konštrukciu zvládla prakticky sama. Napriek tomu je dnes tento stroj viac ako desaťročie za svetovou konkurenciou a kým čosi doženie, predbehne ju množstvo ďalších súkromných spoločností a vládnych agentúr.

Rakety Ariane sú navyše v porovnaní s touto konkurenciou aj veľmi drahé a ich modernejší nástupca je vzdialený celé roky. Ako dokázala Európa vyvinúť jednu z najdôležitejších rakiet a napriek prekážkam a vysokým nákladom vyniesť desiatky satelitov a sond, z ktorých niektoré dnes prepisujú históriu?

Začala zľahka

História spoločného vesmírneho programu európskych krajín sa začala písať v roku 1975, kedy vznikla Európska vesmírna agentúra (ESA) a zaumienila si skonštruovať vlastnú raketu, bez ktorej nemôže žiadna vesmírna veľmoc vykonávať svoju činnosť. Netrvalo dlho a vznikla raketa Ariane 1, ktorá po prvý raz vzlietla už v roku 1979.

V rámci svojej úplne prvej misie, ktorá sa uskutočnila 24. decembra 1979, vyniesla ESA do vesmíru úplne prvý európsky satelit s prezývkou Obélix. Misia skončila úspechom a prvá európska družica fungovala len pri ôsmich obehoch Zeme tak, ako inžinieri požadovali. Jeho úlohou bolo meranie vlastností a parametrov stroja, pričom vážil cez 1 600 kg.

Vo všeobecnosti však Ariane 1 také veľké šťastie nemala a z celkovo 11 misií utŕžila dve zlyhania. Prvú z nich spôsobilo nestabilné spaľovanie v motoroch prvého stupňa hneď pri druhej misii, tú druhú zase zlyhanie turbočerpadla na treťom stupni pri piatej misii. Poslednou vynesenou družicou rakety Ariane 1 bol Viking, vôbec prvý satelit Švédska a SPOT I, družica určená pre pozorovanie Zeme.

Legendárne motory
Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP