Hamburg sa v nedeľnom referende rozhodol pre zásadný krok smerom k udržateľnej budúcnosti. Obyvatelia druhého najväčšieho nemeckého mesta odhlasovali zmenu zákona o ochrane klímy, ktorá posúva cieľ klimatickej neutrality o päť rokov skôr, konkrétne z roku 2045 na rok 2040. Ide o rozhodnutie, ktoré bude mať rozsiahle dôsledky pre energetiku, dopravu aj každodenný život obyvateľov. Na túto skutočnosť upozornil portál Electrive.

Občianska iniciatíva a politický záväzok

Za celým procesom stojí iniciatíva „Hamburg Future Decision“, ktorú založilo klimatické hnutie Fridays for Future. K nej sa pridali environmentálne organizácie ako NABU, BUND, odborový zväz Verdi, pivovar Carlsberg a futbalový klub FC St. Pauli. Spoločne presadili referendum, v ktorom sa 53,2 % hlasujúcich vyslovilo za sprísnenie klimatických cieľov.

Primátor Peter Tschentscher oznámil, že výsledky budú implementované. „Ústava a právny rámec nás zaväzujú konať. Rozhodnutie občanov budeme rešpektovať a uvedieme ho do praxe,“ uviedol Tschentscher. Zároveň dodal, že mesto pripraví dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého sa majú stanoviť konkrétne opatrenia a financovanie.

Novela klimatického zákona zakotví cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2040, no zároveň stanoví, že sa tak musí stať sociálne spravodlivým spôsobom. To v praxi znamená dostupnú verejnú dopravu pre všetkých, rozvoj obnoviteľných zdrojov a širšie využívanie tzv. „smart energy“ riešení, napríklad výrobu elektriny priamo v bytových domoch či inštaláciu fotovoltických panelov na školách a verejných budovách.

Doprava bez emisií a zákaz spaľovacích motorov

Jedným z najdiskutovanejších aspektov rozhodnutia sú zmeny v doprave. Hoci novela priamo nehovorí o konkrétnych zákazoch, štúdia Hamburgského inštitútu a Öko-Institutu uvádza, že zniženie rýchlostného limitu na 30 km/h v celom meste a vytvorenie zón s nulovými emisiami (NEZ) budú kľúčové kroky k dosiahnutiu cieľa.

Unsplash/Pixabay (Úprava redakcie)

Podľa správy by sa NEZ mali zavádzať postupne. „Z dôvodu proporcionality a predvídateľnosti by mala zóna začať v centre mesta a postupne sa rozširovať – od vnútorného okruhu Ring 1, cez Ring 2 a Ring 3 až po celé územie mesta,“ uvádza dokument.

Najzásadnejším opatrením má byť úplná elektrifikácia dopravy do roku 2040. Znamená to, že na hamburgských cestách by už nemali jazdiť žiadne vozidlá so spaľovacími motormi, s výnimkou tých, ktoré by mohli fungovať na uhlíkovo neutrálne e-palivá, ak sa ich použitie v praxi osvedčí.

Kritika z radov motoristov

Rozhodnutie mesta však vyvolalo aj ostré reakcie. Automobilový klub ADAC Hansa upozorňuje, že verejná doprava nie je pripravená zvládnuť takýto nárast cestujúcich. „V súčasnosti polovicu používateľov MHD prepravujeme autobusmi. S úplným zákazom spaľovacích motorov to bude neúnosné,“ varuje Hanno Huijssen, generálny riaditeľ ADAC Hansa.

Organizácia spochybňuje aj zmysel plošného obmedzenia rýchlosti na 30 km/h. Podľa jej stanoviska „mnohé štúdie ukázali, že konštantná jazda pri rýchlosti 30 km/h môže viesť k vyššej spotrebe paliva, zvýšenej produkcii oxidov dusíka a väčšiemu množstvu pevných častíc“.

Treba však dodať, že samotná novela tieto detaily neupravuje. O prípadných dopravných obmedzeniach sa bude ešte rokovať a zavádzanie nových pravidiel sa má prispôsobovať technickému pokroku a dostupnosti klimaticky neutrálnych vozidiel.

Hamburg sa tak stáva jedným z prvých veľkých európskych miest, ktoré si stanovilo takýto ambiciózny klimatický cieľ. Otázkou zostáva, či sa mu podarí vyvážiť rýchlosť transformácie s reálnymi možnosťami infraštruktúry a obyvateľov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia