Digitalizácia, decentralizácia či blockchain. To sú termíny, ktoré už nepoužíva len hŕstka nadšencov do bitcoinu a ostatných kryptomien, ale mimoriadne vážne ich musia brať aj jednotlivé štáty. Nesmú si totiž nechať ujsť vlak a ani príjmy z daní.

O tie by vo svete,  kde sa za všetko platí nevystopovateľnými transakciami, mohli veľmi rýchlo prísť. Kým na kryptomeny majú jednotlivé krajiny a odborníci rôzne pohľady – v niektorých ich podporuje samotný prezident, iné chcú kryptotransakcie, či dokonca ťaženie kryptomien úplne zakázať– v otázke digitalizácie národných mien pre väčšiu bezpečnosť, rýchlosť transakcií a transparentnosť všetci ťahajú za jeden povraz.

Európska centrálna banka (ECB) na začiatku roka oficiálne spustila výskumnú fázu projektu digitálneho eura. Vyhlásila, že digitálne euro nebude náhradou, ale len doplnkom hotovosti.

Digitálne euro musí podľa ECB uspokojiť potreby Európanov a zároveň prispievať k prevencii nezákonnej činnosti ako pranie špinavých peňazí či financovanie terorizmu, a to bez akýchkoľvek nepriaznivých účinkov na finančnú stabilitu a menovú politiku.

Všetkým chce vypáliť rybník Rusko

Európu by však okrem Číny mohol predbehnúť ešte jeden nečakaný hráč – Rusko. To je síce, aj vďaka Putinovej vojne, v čoraz horšej ekonomickej situácii, no paradoxne, podľa mnohých sú to práve západné sankcie, ktoré tamojšiu diktatúru tlačia do vydania digitálneho rubľa. Prečo ho Putin chce, hoci odmietal kryptomeny, hodnotí pre FonTech Tomáš Vranka, senior account manager v medzinárodnej brokerskej spoločnosti spoločnosti XTB.

Rubeľ čaká pilotná testovacia fáza medzi skutočnými zákazníkmi na reálne finančné transakcie už v apríli budúceho roka. Dovtedy budú digitálnu menu krajiny testovať vybrané finančné inštitúcie.

Čítaj viac z kategórie: Krypto