Hotovostné peniaze aj účty v bankách ostávajú, čoskoro však dostanú ďalšieho súrodenca, je ním digitálne euro. Tak okomentoval guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír tohtotýždňové rozhodnutie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) spustiť výskumnú fázu projektu digitálneho eura.

Európa sa pripravuje na digitálne euro

„Prichádza evolúcia peňazí, ich podoby, toho, čo všetko s nimi môžete robiť, kde ich máte uložené, ako ich nosíte a míňate,“ poznamenal guvernér s tým, že digitálne euro je nová kapitola, ktorá sa začína písať tento týždeň. Nasledujúce dva roky sa bude skúmať a testovať, ako bude vyzerať a čo všetko dokáže.

Podľa vyjadrení ECB musí digitálne euro uspokojiť potreby Európanov a zároveň prispievať k prevencii nezákonnej činnosti, a to bez nepriaznivých účinkov na finančnú stabilitu a menovú politiku. Rozhodnutie o spustení dvojročnej výskumnej fázy však nepredurčuje žiadne budúce rozhodnutie o prípadnom vydaní digitálneho eura, ktoré príde až neskôr.

„Digitálne euro by v každom prípade nebolo náhradou, ale len doplnkom hotovosti,“ dodala ECB.

Člen výkonnej rady ECB a predseda pracovnej skupiny pre digitálne euro Fabio Panetta avizoval, že skupina bude v kontakte s Európskym parlamentom aj ďalšími tvorcami politík v Európe a o svojich zisteniach bude pravidelne informovať.

„Počítame aj s účasťou občanov, obchodníkov a platobného sektora,“ dodal.

Počas výskumnej fázy projektu digitálneho eura sa chce ECB zamerať na možnosti funkčného dizajnu na základe potrieb používateľov. Súčasťou skúmania budú špecializované skupiny, tvorba prototypov a koncepčná činnosť.

„Budú sa posudzovať možnosti používania, ktoré by malo digitálne euro prioritne ponúkať, aby mohlo plniť úlohu bezrizikovej, dostupnej a efektívnej formy peňazí centrálnej banky,“ dodala ECB.

V rámci projektu chce pracovná skupina zmapovať aj potrebné zmeny legislatívneho rámca EÚ. Počas výskumnej fázy sa bude tiež posudzovať možný vplyv digitálneho eura na trh a budú sa hodnotiť rôzne koncepčné možnosti v záujme ochrany súkromia a eliminácie rizík pre občanov krajín eurozóny, sprostredkovateľov i ekonomiku ako celok.

„Zároveň bude stanovený obchodný model činností, ktoré by v rámci ekosystému digitálneho eura zabezpečovali dohliadaní sprostredkovatelia,“ dodala ECB.

Vo výskumnej fáze sa využijú aj výsledky predošlého deväťmesačného testovania, ktoré boli zamerané na štyri oblasti – register transakcií v digitálnych eurách, súkromie a boj proti praniu špinavých peňazí, kontrola množstva digitálnych eur v obehu a off-line prístup koncových používateľov.

Toto testovanie nezistilo významné technické prekážky a zistilo sa tiež, že základná infraštruktúra digitálneho eura by bola šetrná k životnému prostrediu – energetická náročnosť by bola nižšia ako pri iných kryptoaktívach.

Platby majú byť záležitosťou krátkej chvíle

Európska centrálna banka (ECB) sa podľa slov vedúceho oddelenia platobných služieb a inovácií NBS Petra Pénzeša začala venovať téme digitálneho eura vlani, informovala agentúra TASR. Digitálne euro tak môže, ale nemusí byť realitou zhruba po roku 2025 a zároveň by bolo iba doplnkom – papierové peniaze či mince by nenahradilo.

Pénzeš vysvetlil, že rozdiel medzi platbou mobilom v dnešnej podobe a platbou digitálnym eurom (čo by tiež malo fungovať cez aplikáciu, pozn. TASR) je počet subjektov, ale aj čas, keď subjekt dostane platbu od platiaceho subjektu.

 

Pri súčasnej platbe mobilom, pričom aplikácia používa platobnú kartu, dostáva obchodník svoje peniaze niekedy až po niekoľkých dňoch, keďže do procesu vstupujú banky či emitenti bankových kariet.

„V prípade digitálneho eura platba vlastne prebehne takmer v reálnom čase medzi tým, kto platí a kto predáva. Okrem toho platba prebehne priamo medzi týmito osobami,“ poznamenal Pénzeš s tým, že do hry teda nevstupuje použitie platobnej karty.

V riešení je však v tomto prípade aj postavenie ECB, keďže tá podľa Pénzešových slov nemá záujem zlikvidovať bankový trh a vylúčiť komerčné banky z tohto systému, preto chce tieto banky do fungovania zapojiť. Ešte sa však nevie, akým spôsobom.

Vízia je zatiaľ podľa slov experta finančných inovácií v NBS Daniela Ďuriača taká, že centrálna banka by mala zabezpečovať len infraštruktúru, pričom styk s klientmi by mal ostať na pleciach súkromných spoločností.

Vlastnú digitálnu menu vyvíja aj Čína

Čínsky digitálny jüan (digitálne RMB (renminbi) alebo e-CNY) nie je „štandardnou“ digitálnou menou a porovnávať ho s bitcoinom či inými známymi kryptomenami tak nie je úplne jednoduché. Na rozdiel od jednej z hlavných vlastností kryptomien, teda ich decentralizácie, je čínska mena plne centralizovaná, a teda vydáva ju tamojšia centrálna banka.

Ide o prvú digitálnu menu vydávanú priamo jednou z najvýznamnejších ekonomík sveta a digitálny jüan je v krajine oficiálnym legálnym platidlom s rovnakou hodnotou ako ostatné formy jüanu, ako sú bankovky a mince.

Možno si povieš, že takáto mena nemá v dnešnom svete plnom elektronických platieb, ktoré sú samozrejme vo veľkom rozšírené aj v Číne, zmysel, no opak je pravdou. Hlavnými výhodami čínskeho digitálneho jüanu totiž nie sú len lacnejšie a rýchlejšie platby, ktorými sa pýšia aj mnohé existujúce kryptomeny.

NEPREHLIADNI
Čínsky paradox: Krajina zakazuje kryptomeny, vyvíja digitálny jüan a rozdáva ho zadarmo

Výhodou naviazania digitálneho jüanu na oficiálnu čínsku menu je najmä stabilita kurzu a možnosť uskutočnovať transakcie medzi dvoma zariadeniami bez potreby pripojenia na internet prostredníctvom unikátnych elektronických peňaženiek.

Pilotné projekty so spustením a testovaním používania tejto meny spustila krajina počas minulého roka, pričom obyvatelia krajiny s digitálnym jüanom už uskutočnili transakcie v celkovej hodnote približne 250 miliónov eur.

Autor: TASR,  Financial Times, CNBC, Oliver Sedláček/FonTech