Emisie sú celosvetovým problémom, ktorý zapríčinil znečisťovanie ovzdušia. V súvislosti s tým vznikajú nové respiračné ochorenia, ktoré trápia celú populáciu. Posledných pár rokov je trendom znižovanie emisií v rôznych odvetviach, ako energetika, priemysel či hospodárstvo. Ako je to s emisiami na Slovensku?

Sleduj Fontech aj na sociálnych sieťach!
FacebookInstagramYouTube

Najviac vypúšťaním plynom do ovzdušia je CO2. Tento plyn vzniká pri všetkých bežných aktivitách ľudí. V ovzduší sa nachádzajú aj ostatné skleníkové plyny, no v menšej koncentrácii. Zachytávajú však niekoľkonásobne viac tepla a v niektorých prípadoch dokážu byť aj tisícnásobne silnejšie.

Energetika je problém číslo 1

Medzi aktivity, ktoré zahrievajú našu planétu najviac, môžeme zaradiť predovšetkým spaľovanie uhlia, ropy a benzínu či odlesňovanie alebo intenzívne poľnohospodárstvo. Odvetvím s najväčším podielom na tvorbe emisií sa stala energetika, pričom najväčšia časť odpadových plynov vzniká v doprave. Medzi ďalšie odvetvia, ktoré vypúšťajú najviac skleníkových plynov, patrí poľnohospodárstvo, priemysel či odpadové hospodárstvo.

Najväčším producentom CO2 v Európskej únii je Nemecko, ktoré v roku 2018 vypustilo až 22,5 % CO2. Na druhom mieste sa umiestnila Veľká Británia s 11,4 % a ďalej to bolo Francúzsko, Poľsko a Taliansko s približne 10 %. Slovensko sa na vypúšťaní CO2 podieľalo 0,9 %, pričom najmenej zaznamenalo Lotyšsko s 0,2 %, informuje portál enviro.sk.

Doprava produkuje stále viac a viac emisií

Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ rastie. Približne tretinu emisií vyprodukuje nákladná a autobusová doprava, pričom na Slovensku je toto číslo ešte väčšie a tvorí okolo 45 %. Podľa portálu Euractiv.sk najmenej emisií vyprodukuje vlaková doprava s hodnotou okolo 1,4 %.

Zobraziť celú galériu (5)
Jedným z najväčších problémov je doprava, ktorá znečisťuje ovzdušie na celom svete, SITA

Podľa Európskej environmentálnej agentúry pri súčasných trendoch nie je doprava schopná splniť klimatické záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody. V máji 2018 bola navrhnutá legislatíva, ktorá prvýkrát stanoví emisné limity pre nákladné vozidlá. Aj tento krok by tak mal pomôcť k znižovaniu emisií z nákladnej dopravy, ktorá sa javí ako najproblematickejšia.

Na Slovensku vznikol špecializovaný odbor a emisný systém

Začiatkom roka 2017 vznikol na Slovensku Odbor Emisie a biopalivá (OEaB), ktorý patrí pod úsek kvalita ovzdušia. Pracovníci OEaB sú poverení plnením úloh v rámci svojich kompetencií, ktoré vyplývajú z členstva v Európskej únii a platných medzinárodných záväzkov, akými sú Rámcový dohovor OSN o zmene klímy a Dohovor EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a ich vykonávacích protokolov.

V rámci plnenia čiastkových úloh OEaB každoročne zabezpečuje spracovanie údajov z prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania ovzdušia oznámených do NEIS-u a prevádzku centrálnej databázy NEIS. Národný emisný informačný systém (NEIS) bol vyvíjaný za podpory Ministerstva životného prostredia  SR a Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

Hodnota emisií sa takmer každý rok zvyšuje, za čo môže aj zvýšená produkcia tovární. Na portáli NEIS sú uverejnené hodnoty najväčších zdrojov znečistenia ovzdušia v SR. Najčerstvejšie údaje sú dostupné za rok 2017, takže je pravdepodobné, že dnes môžu vyzerať úplne inak. V každom prípade si z nich môžeš spraviť predstavu o tom, ktoré spoločnosti patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia.

Najväčšie zastúpenie má U.S. Steel Košice

V produkcii tuhých znečisťujúcich látok (TZL) dominoval košický U.S. Steel, ktorý obsadil prvé tri miesta so svojimi divíznymi závodmi Vysoké pece a Koksovňa. Nasleduje spoločnosť FORTISCHEM z nováckej fabriky na výrobu karbidu vápnika. V prvej desiatke sa nachádzajú aj podniky DUSLO, Slovalco s výrobou hliníka, Považská cementáreň či Slovenské elektrárne.

Zobraziť celú galériu (5)
Graf, ktorý informuje o najväčších producentoch tuhých znečisťujúcich látok (TZL), Printscreen/NEIS

Ak sa pozrieme na produkciu CO2, na prvom mieste opäť nájdeme U.S. Steel Košice, za ktorým nasleduje spoločnosť Slovalco, vyrábajúca hliník. V prvej desiatke sa potom ešte nachádzajú štyri divízne závody U.S. Steel Košice, Považská cementáreň, spoločnosť CALMIT, vyrábajúca vápno, spoločnosť SRH, vyrábajúca cement a CEMMAC, ktorá sa tiež venuje výrobe cementu.

Zobraziť celú galériu (5)
Graf, ktorý informuje o najväčších producentoch CO2, Printscreen/NEIS

Kvalita ovzdušia sa lepší

Podľa ministerstva životného prostredia výsledky monitorovania ovzdušia ukazujú, že v mnohých oblastiach sa od roku 2005 kvalita ovzdušia na Slovensku zlepšila. V súčasnosti je na Slovensku 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia, pričom pôvodne ich bolo až 19. Väčšina krajín, vrátane Slovenska, má aj napriek tomu dlhodobé problémy s kvalitou ovzdušia a limitných hodnôt pre drobný prach.

Zobraziť celú galériu (5)
Podľa Ministerstva životného prostredia sa kvalita ovzdušia na Slovensku od roku 2005 zlepšila, Printscreen/MIZP

Nová legislatíva, ktorá je účinná od decembra 2017, zavádza prísnejšie emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia, zefektívňuje ich monitoring a zavádza možnosť vyhlasovať nízkoemisné zóny.

Hlavnou príčinou súčasného znečistenia ovzdušia sú najmä emisie z vykurovania domácností a emisie z dopravy. Väčšina krajín sa snaží prichádzať s opatreniami, ktoré by mali zabezpečiť zníženie emisií a zlepšenie kvality ovzdušia. Najväčšie opatrenia však budú musieť prijímať krajiny, ktoré svojou rozlohou a vysokou produkciou emisií patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia na svete.

Zobraziť celú galériu (5)
Niektoré krajiny trpia naozaj veľmi veľkým znečistením ovzdušia, ktoré zapríčiňuje množstvo respiračných chorôb, SITA

Z doterajších zistení je jasné, že najväčším problémom je doprava a vykurovanie, ktoré sa najviac podieľajú na znečisťovaní ovzdušia. Znečistené ovzdušie predstavuje riziko nielen pre ľudské zdravie, no ohrozuje aj vegetáciu spolu s celým ekosystémom.

Dôsledky znečistenia ovzdušia sa prejavujú aj na zvýšení korózie kovov aj stavieb, vrátane kultúrnych pamiatok. Efektívnou reguláciou a technologickým pokrokom vo viacerých oblastiach je možné túto situáciu zvrátiť, no je dôležité, aby bol tento cieľ spoločný pre všetky krajiny.