Filmy už dávno neslúžia len ako únik z reality, ale čoraz častejšie sa stávajú aj jej zrkadlom. Aktuálne dianie v spoločnosti satirickým spôsobom konfrontuje aj najnovšia sci-fi dráma Mickey 17 od oscarového režiséra Bong Joon-hoa. Tvorca filmov Parazit či Snowpiercer v nej opäť prináša svoj jedinečný pohľad na široké spektrum sociálnych a politických tém až po celkový zmysel samotnej ľudskej existencie.

Juhokórejský filmový mág, známy svojou schopnosťou kombinovať silné dramatické momenty s čiernym humorom si ako zdroj pre šírenie svojich analógií na dnešnú spoločnosť vybral román Mickey7 od Edwarda Ashtona, ktorý rozpráva príbeh o dobrovoľníkovi Mickeym Barnesovi (Robert Pattinson), vyslanom na medziplanetárnu expedíciu s cieľom kolonizovať ľadovú a nehostinnú planétu Niflheim.

Jeho úlohou je zomierať

Filmoví hrdinovia cestujúci naprieč vesmírom na podobne nebezpečných misiách sú si vedomí rizika, že sa už nikdy nemusia vrátiť, no svoje stávky na prežitie často začnú prehodnocovať niekedy až tesne pred dosiahnutím svojho hlavného cieľa. Mickeyho odhodlanie a kurz na prežitie však v tomto prípade klesá k nule už pred jeho odletom, teda aspoň o jeho prvej verzii to platí.

TMDB

Mickey sa totiž prihlásil do programu podradných pracovníkov budúcnosti odsúdených na večný život alebo večnú smrť tým, že je opakovane zabitý v službách korporácie a následne vytlačený ako nová verzia s rovnakým telom a spomienkami. Jednorazoví pracovníci ako on sú totiž pokusné subjekty vystavované nebezpečenstvám, využívaní na rôzne samovražedné experimenty, a keď zomrú, jednoducho ich nahradí 3D tlačená verzia.

Odpradávna využívaný ľudský psychologický model pokus-omyl je tak v príbehu zobrazený tým najcynickejším a najkrutejším spôsobom. Či už vinou neschopného vedeckého tímu lode, alebo testovania nehostinných podmienok vonkajšieho sveta, jeho smrť je veľakrát ponižujúca, nikdy nie hrdinská.

Medzihviezdna satira o moci a identite

Nemorálne a s výrazným „orwellovským“ nádychom. Tak vo filme pôsobí celý koncept spoločnosti vrátane posádky lode na čele s populistickým a narcistickým vodcom Kennethom Marshallom (Mark Ruffalo). Pri jeho teatrálnej kreácii fašistického vodcu s viditeľným make-upom sa každému divákovi okamžite vynorí analógia s prezidentom v červenej šiltovke a jeho šedou eminenciou so zdvihnutou pravicou túžiacou raz vládnuť planéte Mars.

TMDB

Film tak satirickým spôsobom poukazuje na čoraz väčší nástup pravicových až fašistických vlád vo svete, ktoré by s cieľom dobyť vesmír a iné planéty neváhali obetovať na úkor životného prostredia všetky prírodne zdroje a pre ktorých sú vykorisťovaní pracujúci ľudia len pominuteľnou položkou podobne ako Mickey. V na prvý pohľad absurdnom svete plnom chamtivosti a bezohľadnosti však Bong Joon-ho stále dokáže dávkovať láskavý a groteskný humor, ktorý funguje hlavne v prvej polovici, keď sa formuje premisa celého príbehu.

Tá vrcholí v momente, keď sa Mickey a jeho 17-tá verzia vyhne svojmu tradičnému osudu a jednoducho prežije. Medzitým je však vyhlásený za mŕtveho a korporácia namiesto neho stihne vytlačiť jeho ďalší duplikát s poradovým číslom 18. Okrem etického problému a neraz úsmev na tvári vytvárajúcej dilemy o tom, ako si medzi sebou podeliť svoju priateľku Nashu (Naomi Ackie), musia čeliť aj výzve, ako utajiť svoju existenciu pred posádkou. Od okamihu stretnutia oboch verzií dostáva film ďalšiu potrebnú energiu, aj vďaka ich dynamickému vzťahu plného kontrastov.

TMDB

Tú, žiaľ, postupne vysáva rezignácia príbehu na zvážnenie tónu, ktoré malo s pribúdajúcimi minútami intenzívne narastať, namiesto toho však režisér začína neustále servírovať čoraz absurdnejšie scény a film sa mení na chaotické predstavenie, kde sa z neznámeho dôvodu napríklad vyskytuje postava v obleku vtáka a kde jedinou hlavnou agendou manželky Marshalla (Toni Collete) sú recepty na rôzne typy omáčok. Podobne nejasných motívov bez odpovedí ponúka režisér vo filme viac.

Pattinson posunul svoje herectvo o nový level vyššie

Divák tak postupne s údivom sleduje, ako sa niektoré ťažko existenciálne témy začínajú utápať v karikatúrnych scénach, ktoré navodzujú skôr dojem sledovania legendárneho sitcomu Červený trpaslík. Film samotný síce oplýva kreativitou a charakteristickým čiernym humorom, ako celok však v ďalších minútach pôsobí stále viac nesúrodým dojmom a chýba mu tematická súdržnosť. Po technickej a produkčnej stránke naopak snímka šľape ako švajčiarske hodinky a prvá skúsenosť Bong Joon-ha s IMAX formátom dopadla na výbornú. Veľkolepý vizuál je popri skvelých hereckých výkonoch najsilnejšou stránkou celého filmu.

Posledné obdobie sa v Hollywoode rozmohol trend, kedy jeden herec stvárňuje dve rôzne postavy a len tento rok sa v takomto formáte predstavia napríklad Robert De Niro v mafiánskej dráme Alto Knights či Michael B. Jordan v horore Sinners. Treba podotknúť, že aj Pattinson skutočne hrá dve rozdielne postavy. Zatiaľ čo Mickey 17 totiž pôsobí unaveným a plachým dojmom, Mickey 18 je jeho temnejšou, drzejšou verziou, ktorá sa rada vzpiera pravidlám a tak so sebou prináša sebe a jeho dvojičke radu problémov.

TMDB

Pattinson svojím výkonom v oboch prípadoch potvrdzuje, že je jeden z najvšestrannejších hercov súčasnosti. Pri stvárnení Mickeyho 18 srší charizmou či aroganciou a svoju postavu obdaroval temnejšie zafarbeným hlasom. Naopak svojmu protipólu dodal mierne submisívny charakter – labilným držaním tela a ustráchaným hlasom vytvoril presne typ človeka, ktorému sa neustále lepí smola na päty a ktorého by ste v prípade blížiacej sa katastrofy obetovali ako prvého.

Ambície filmu sa utopili vo svojej teatrálnosti a absurdnosti

Ak by sa tohtoročné Oscary odovzdávali o týždeň neskôr, nominácia by Pattinsonovi rozhodne neunikla. Vo filme mu tiež zdatne sekunduje Naomie Ackie v role Nashy, ktorá je srdcom filmu a zároveň neustálou pripomienkou, že Mickey je stále človekom, aj keď už sám o sebe uvažuje skôr ako o kuse nejakej vytlačenej hmoty. Naopak výkon Marka Ruffala v úlohe antagonistu Marshalla, ktorý chce vyhubiť pôvodných obyvateľov zamrznutej planéty, je miernym sklamaním a jeho expresívny a prehnane teatrálny prejav často pôsobí až rušivým dojmom.

TMDB

Napriek tomu je sympatické obsadenie jedným z hlavných elementov, ktoré drží film tesne nad priemerom. Po jeho záverečných titulkoch však ostáva výrazná pachuť zo sklamania a nenaplneného potenciálu. Hoci film ponúka vizuálne pôsobivé dystopické prostredie a niekoľko zaujímavých myšlienok, jeho celkové spracovanie pôsobí nedotiahnutým dojmom bez výraznejšieho filozofického presahu, ktoré si adaptovaná knižná predloha doslova pýtala.

Bong Joon-ho, známy svojou schopnosťou kombinovať žánre a vytvárať originálne príbehy, tentokrát akoby stratil svoju magickú formulu. Mickey 17 pôsobí ako nekoherentná zmes jeho predchádzajúcich diel, najmä Snowpiercera a Okje, no bez ďalšej pridanej hodnoty. Celkovému dojmu nepomáhajú ani mnohé teatrálne scény míňajúce sa účinku s cieľom pobaviť divákov. Navzdory mnohým spomínaným nedostatkom je však Mickey 17 pravdepodobne najlepším anglicky hovoreným filmov Bong Joon-hoa, ktorý mu je zároveň odporúčaním, aby sa opäť vrátil k čisto kórejskej tvorbe, v ktorej nás ohromil s oscarovým Parazitom.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály