Doposiaľ sme sa pri hľadaní života vo vesmíre zameriavali na exoplanéty, ktoré disponujú kyslíkom, metánom alebo pevným povrchom. Najnovšia štúdia ale odhaľuje, že život by sa mohol nachádzať aj na planétach s atmosférou z vodíka.

Portál Universe Today priniesol závery zaujímavej štúdie, publikovanej v prestížnom žurnále Nature Astronomy, ktorá by mohla rozšíriť naše doterajšie pátranie po živote vo vesmíre. Doposiaľ sme sa totižto snažili nájsť život na exoplanétach, ktoré vykazovali biosignatúry ako je kyslík, metán alebo pevný povrch.

Počet sledovaných planét sa rozšíri

Nová štúdia, ktorej vedúcim autorom je Sara Seagerová, známa astrofyzička a planetárna vedkyňa z MIT, odhalila, že odteraz sa budeme môcť zamerať aj na planéty vykazujúce vodík v atmosfére. Toto zistenie však ide proti prúdu toho, čo sme doteraz o živote predpokladali, nakoľko vodík sa doposiaľ nepovažoval za vhodnú signatúru pre hľadanie mimozemského života.

Zobraziť celú galériu (3)
NASA/ESO/M. Kornmesser

Seagerová a spoluautori štúdie zdôrazňujú, že planéty s vodíkovou atmosférou sú dokonca žiaduce pre hľadanie mimozemského života. Nie je tomu tak preto, že by samotný vodík nevyhnutne signalizoval prítomnosť života. Vodík je totižto omnoho ľahší prvok ako dusík a kyslík, ktoré sú prítomné v našej zemskej atmosfére.

To znamená, že atmosféra vodíka môže siahať oveľa ďalej do vesmíru a preto je ju možné ľahšie študovať za pomoci našich ďalekohľadov. „Najpozorovanejšie dostupné atmosféry skalných planét sú tie, v ktorých dominuje molekulárny plynný vodík, pretože nízka hustota plynného vodíka H2 vedie k expanzívnej atmosfére,“ píšu vedci vo svojej štúdii.

Môže život vo vodíkovej atmosfére skutočne existovať?

Ide tak o veľmi „exotické“ miesto pre život a preto vystáva hlavná otázka: dokáže život v tomto prostredí existovať? Odpoveď našli samotný vedci, ktorý píšu: „Preukázali sme, že jednobunkové mikroorganizmy (Escherichia coli a kvasinky), ktoré normálne neobývajú prostredie s dominanciou H2, môžu prežiť a rásť dokonca aj v 100% H2 atmosfére.“

Zobraziť celú galériu (3)
Baktérie E. coli, ktoré počas svojej štúdie vedci pozorovali vo vodíkovej atmosfére. Zdroj: Wikipedia

Seagerová a jej tím dokonca prišiel na to, že samotné mikroorganizmy pri pokusoch produkovali ďalšie plyny, ktoré by mohli niesť podpis prítomnosti života: „Taktiež sme popísali úžasnú rozmanitosť desiatok rôznych plynov produkovaných E. coli (mikroorganizmami), vrátane mnohých ďalších, ktoré už boli navrhované ako potenciálne biosignatúrne plyny… .“

Zobraziť celú galériu (3)
Krivka znazorňujúca rast baktérií E. Coli v rôznych atmosférach. Čierna krivka znázorňuje rast baktérií v atmosfére so vzduchu, zelená v atmosfére z oxidu uhličitého a dusičitého, červená v atmosfére vodíka a modrá v atmosfére hélia. Zdroj: Nature Astronomy.

Medzi plyny, v ktorých by sme mohli hľadať prítomnosť jednoduchších foriem života tak môžeme zaradiť oxid dusný, amoniak, metántiol, dimetylsulfid, karbonylsulfid a izoprén. Vedci tak poukazujú na to, že ich laboratórne experimenty môžu pomôcť určiť, ktorá mimozemská atmosféra by mohla hostiť detekovateľný život.

„Je tu rozmanitosť obývateľných svetov a my sme potvrdili, že život na Zemi môže prežiť v atmosfére bohatej na vodík. Mali by sme určite pridať tieto druhy planét do ponuky možností, pokiaľ premýšľame o živote v iných svetoch a skutočne sa ich snažíme nájsť,“ uviedla Seagerová vo vyhlásení.

Vesmír a veda