MÁME ODPOVEĎ: Prežilo by ľudstvo na drsnej planéte z filmu Duna?

Ako sme už písali v našej veľkej recenzii, dielo spisovateľa Franka Herberta z roku 1965 s názvom Duna predbehlo dobu svojimi myšlienkami o ekológii a poukázaním na dôsledky ľudskej chamtivosti na planétu.

Fiktívna planéta, na ktorej by sme dokázali prežiť

Napriek tomu, že kniha dlho zastávala status nesfilmovateľnej a v minulosti si na nej vylámali zuby viacerí režisérski velikáni, najnovší filmový počin, ktorý režíroval Denis Villeneuve necháva svojim vizuálom divákov v nemom úžase.

NEPREHLIADNI
RECENZIA: Bez kina ho ani nepozeraj, Duna je najlepším sci-fi dekády. Vizuálom ťa priklincuje k sedačke

Medzi fanúšikov tejto epickej série sci-fi kníh zrejme patria aj vedci Alex Farnsworth, Sebastian Steinig z University of Bristol, ktorí spolu s Michaelom Farnsworthom s University of Sheffield zisťovali, či by ľudia skutočne dokázali prežiť na planéte Arrakis, píše portál TheConversation.

TMDB.org

Arrakis je fiktívna drsná púštna planéta nachádzajúca sa na okraji Starého impéria v hviezdnom systéme Canopus. Nekonečné piesočné pláne sú domovom obrovských červov produkujúcich korenie zvané melanž nevyhnutné pre ľudskú rasu.

Je však možné, aby planéta akou je Arrakis, mohla byť v skutočnosti obývateľná? Na prekvapenie všetkých, naše klimatické modely hovoria, že áno.

Klimatické modely hovoria jasne

Hoci prvú knihu tohto vedecko-fantastického románu napísal Herbert ešte v roku 1965, teda v čase kedy nemal k dispozícii podrobné klimatické modely či superpočítače, ktoré by mu pomohli pri vytváraní tohto fiktívneho sveta, americký spisovateľ vytvoril nádherný, vierohodný, a ako ukazujú nové simulácie, aj skutočne obývateľný svet.

ScreenShot/climatearchive.org

K výsledkom sa vedci dopátrali pomocou simulácií a modelu, na ktorom pracovali vo svojom voľnom čase. Model je momentálne dostupný pre každého na stránke Climate Archive a slúži ako informačný materiál načrtávajúci to, ako klimatológovia dokážu využívať matematické modely na lepšie pochopenie planét.

Nech ale nechodíme len okolo „horúcej kaše“, k uvedenému a zrejme prekvapivému výsledku o obývateľnosti tejto planéty vedci dospeli vďaka klimatickým modelom, ktoré bežne využívame na predpovedanie počasia a klímy tu na Zemi.

V modeloch bolo najskôr potrebné určiť fyzikálne zákony, tie ponechali rovnaké ako platia u nás, a neskôr zadať i rôzne údaje od tvaru hôr cez vlasnosti Slnka až po zloženie atmosféry.

Určovali tiež topografiu planéty a jej obežnú dráhu, ktorá bola podobná tej zemskej. Odborníci čerpali informácie z románov, ale i zo sprievodnej encyklopédie.

Ako posledné modelovali samotné zloženie atmosféry, ktoré bolo opäť veľmi podobné tej našej. Najväčší rozdiel bol v koncentrácii ozónu – ten bol v spodnej atmosfére Arrakisu podstatne vyšší. Zatiaľ čo v spodnej atmosfére na Zemi sa ho nachádza iba 0,000001 %, na Arrakise až 0,5 %.

Po zadaní všetkých potrebných údajov sa pustili do práce superpočítače, ktoré na vyhodnotenie tohto komplexného modelu potrebovali viac ako tri týždne.

Výsledný model síce rozpráva iný príbeh ako planéta Arrakis v knihách či vo filme, no i tak je veľmi zaujímavý. V modeloch Arrakis v najteplejších mesiacoch dosahuje v oblasti trópov 45 °C, pričom v najchladnejších neklesnú teploty pod 15 °C.

ScreenShot/climatearchive.org

Najextrémnejšie teploty boli zaznamenané v stredných zemepisných šírkach a v polárnych oblastiach, kedy v letných mesiacoch vystúpila teplota v stredných zemepisných šírkach až na 70 °C, zatiaľ čo v zime klesla na ľadových -40 °C. Na póloch bolo dokonca možné namerať teplotu -75 °C.

To je oproti románu pomerne rozdiel, pretože Herbertova planéta Arrakis, bola síce nemilosrdná planéta plná piesku a skál, avšak v blízkosti polárnych oblasti bola klíma o niečo pohostinnejšia.

V knihe sa taktiež spomína, že na planéte Arrakis neprší. Simulácie však naznačili, že na planéte by dochádzalo v lete a na jeseň k malému množstvu zrážok. Tie by sa však vyskytovali len vo vyšších zemepisných šírkach a aj to iba na horách.

Najväčší rozdiel medzi modelom a knihou bol však niekde úplne inde. Podľa knihy sa na severnej pologuli nachádza už dlhú dobu polárna čiapka, zatiaľ čo model naznačuje, že cez leto by sa všetok ľad roztopil a keďže v zime by nesnežilo, polárnu čiapku by sa nepodarilo opätovne doplniť.

Na záver treba už len pripomenúť, že ak ľudia z románu majú podobnú teplotnú toleranciu ako my, tak by najviac  obývanou časťou boli jednoznačne trópy a nie stredné zemepisné šírky, čo nesúhlasí s knižnou predlohou.

Mesto Arrakis nachádzajúce sa v strednej zemepisnej šírke, kde žije väčšina ľudí by bolo z hľadiska teploty extrémne nebezpečne a v podstate neobývateľné. Vedci toto miesto prirovnali k niektorým častiam Sibirí, kde teploty ako v zime, tak i v lete dosahujú závratné teploty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky