V stredu 13. júla si na nočnej oblohe môžeš vychutnať najväčší superspln tohto roka. Vizuálne bude najzaujímavejší pri svojom východe, prípadne západe v skoré ďalšie ráno. Na tému upozornil astronóm Petr Horálek v tlačovej správe.

Superspln

Podľa folklóru amerických farmárov sa tento spln nazýva aj „búrkový“ alebo „jelení“ a sledovať ho v celej svojej kráse môžeš najskôr od 20:37 stredoeurópskeho času, pričom už o 11:05 SELČ, teda o viac ako 9 hodín skôr, bude Mesiac od Zeme vzdialený len 357 263 km. Vďaka tomu, že sa Mesiac dostane najbližšie k Zemi na svojej eliptickej dráhe, sa naša jediná prirodzená družica bude javiť ako obrovská a pôjde teda o „najväčší spln“ v tomto roku.

Petr Horálek

Bude uhlovo dokonca o 15 % väčší a 30 % jasnejší, než ten najmenší, ktorý sa odohral 31. októbra 2021. V rámci Slovenska a Česka bude superspln možné najlepšie sledovať na východnom Slovensku. Podľa dostupných informácií je  ideálnym miestom na pozorovanie Humenné, kde ho budeš môcť sledovať už o 20:58, teda len 21 minút po splne.

Pojem superspln zaviedol astrológ (áno, astrológ) Richard Nolle v roku 1979, ktorý ho definoval ako nov, alebo spln, ktorý nastáva vo vzdialenosti menšej, prípadne rovnajúcej sa 90 % jeho najmenšej vzdialenosti od Zeme na danej obežnej dráhe. Akým spôsobom sa dostal k 90 %, však nikto netuší.

Rozdiel uhlovej vzdialenosti Mesiaca na prízemí a odzemí je pritom vizuálne taký nepatrný, že by sa mohol rovnať hrúbke zápalky vo vzdialenosti 1 metra od oka. Vizuálne sa nám však Mesiac môže zdať obrovský pri jeho východe, alebo západe, kedy je nízko nad obzorom. Náš mozog ho totiž automaticky porovnáva s objektmi na obzore.

Hoci ide „len“ o zmyslovú ilúzie, ide o nádherné vesmírne divadlo, ktoré s obľubou využívajú aj mnohí fotografi. Vzhľadom na to, že najbližší podobný superspln nás čaká až 31. augusta 2023, kedy sa Mesiac o 17:52 SELČ dostane na vzdialenosť len 357 181 km od Zeme, dnes by si rozhodne túto výnimočnú udalosť nemal premeškať.

Vizuálny zážitok

Keď už je reč o vesmírnom divadle, rozhodne by si si nemal nechať ujsť ani nové snímky a dáta z teleskopu Jamesa Webba. Ten priniesol jedinečný pohľad na hlboký vesmír v bezkonkurenčne najlepších a najjasnejších detailoch. JWST sa napríklad pozrel aj na exoplanétu WASP-96b, vzdialenú 1 000 svetelných rokov a v jej atmosfére našiel vodu. Agentúra však zverejnila aj spektrálne dáta galaxií, ktoré sa nachádzajú v prvej zverejnenej snímke s množstvom galaxií a odhaľuje ich zloženie v mladom vesmíre.

Prvá snímka z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Zdroj: NASA/ESA/CSA/STScI

Prvá snímka, ktorú JWST oficiálne vyhotovil, však zachytáva časť vesmíru vzdialenú viac ako 13 miliárd svetelných rokov. To znamená, že svetlo z tohto priestoru k nám cestovalo vyše 13 miliárd rokov a jedná sa preto o fotografiu veľmi mladého vesmíru s tak vysokým rozlíšením a presnosťou, ako to nedokázal žiadny iný teleskop. Všetky fotografie a informácie nájdeš v samostatnom článku.