Aktualizované 18.2.2026:

V posledných mesiacoch sa vzťahy medzi Jerevanom a moskovskou bezpečnostnou alianciou OZKB (CSTO) ešte výraznejšie ochladili: Arménsko formálne zmrazilo svoju účasť vo všetkých aspektoch členstva v aliancii, prestalo platiť príspevky a vláda deklaruje, že jeho účasť je „prakticky pozastavená“, zatiaľ čo oficiálne formálne vystúpenie sa posúva na neskoršie obdobie.

Zmena bola vyvolaná nespokojnosťou s tým, že aliancia nezasiahla počas ozbrojených incidentov na hranici s Azerbajdžanom, a premiér Nikol Pašinjan v tomto kontexte opakovane povedal, že Arménsko prehodnocuje svoju bezpečnostnú stratégiu bez silnej ruskej vojenskej intervencie.

Zároveň sa Jerevan intenzívne snaží posilniť spoluprácu so Západom a svojim krokom posunul vzťahy s Európskou úniou a Spojenými štátmi na nový level; v roku 2025 podpísalo strategické partnerstvo s USA a parlament prijal legislatívu, ktorá oficiálne zahajuje proces približovania sa k EÚ, vrátane bezpečnostných konzultácií.

Pokiaľ ide o dodávky zbraní Ukrajine, neexistuje zatiaľ spoľahlivé potvrdenie, že by Arménsko oficiálne vyvážalo sovietske protivzdušné systémy či balistické rakety do ukrajinských rúk. Mnohé správy v médiách zostávajú neoverené alebo založené na špekuláciách o tom, ako by mohlo Arménsko využiť staré zásoby sovietskej techniky pri reformách vlastnej armády.

Pôvodný článok:

Arménsko, ktoré bolo donedávna pevnou súčasťou Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), známej ako „ruské mini-NATO“, sa odvracia od Moskvy. Krajina je sklamaná z nedostatku pomoci v konflikte s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach a tak sa rozhodla prezliecť kabáty, upozornila na záujem o odchod z aliancie agentúra TASR.

To však nie je všetko. Arméni začali ešte minulý rok Ukrajine dodávať zbrane, medzi ktorými sú aj kľúčové protivzdušné systémy zo sovietskej éry, uvádza portál Dagens.

OZKB, ktorú tvorí okrem Ruska aj Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan, zažíva vážnu krízu. Arménsk oešte v prvej polovici roka 2024 oznámilo jasne svoj plán na odchod. „Odídeme. Rozhodneme sa, kedy vystúpime… Nebojte sa, nevrátime sa,“  vyhlásil Pašinjan, čím definitívne spečatil rozhodnutie Arménska ukončiť členstvo v ruskou dominovanej aliancii, informuje TASR.

Zásoby zbraní pre Ukrajinu

Rozchod Arménska s Ruskom by pre Moskvu nemusel byť až taký zásadný, keby to nebolo sprevádzané vojenskou podporou Ukrajiny. Arménsko disponuje veľkými zásobami sovietskej vojenskej techniky, ktorú teraz využíva na to, aby vyslalo jasný signál Rusku – tieto zbrane už nie sú určené pre ruské účely, ale na podporu Kyjeva.

Efrem Lukatsky/AP/TASR

Podľa informácií švédskeho denníka začalo Arménsko dodávať Ukrajine delostrelectvo, tankovú muníciu a protivzdušné systémy, ako S-300, 9K37 Buk, 9K33 Tor a 9K33 Osa.

Tieto systémy sú pre Ukrajinu obzvlášť cenné, pretože sú kompatibilné s jej už existujúcim arzenálom. Ukrajinskí vojaci totiž už s podobnými sovietskymi systémami dlhodobo pracujú, na rozdiel od zbraní zo Západu, ktoré si vyžadujú špeciálne výcviky.

Zaujímavým faktom je, že Arménsko túto výzbroj získava výmenou za moderné zbrane zo Západu. V auguste 2024 Jerevan uzavrel dohodu s Európskou komisiou v hodnote 210 miliónov eur, ktorá okrem iného zahrňuje dodávky modernej výzbroje, ako napríklad prenosné systémy protivzdušnej obrany Mistral a samohybné húfnice Caesar z Francúzska. Poľský portál WP zistil, že presun zbraní sa má uskutočňovať cez gruzínske prístavy.

Efrem Lukatsky/AP Photo/TASR

Dodávky arménskych zbraní tak môžu prispieť k efektívnejšiemu odrážaniu ruských útokov. Navyše sa objavili špekulácie, že Arménsko by mohlo Ukrajine dodať aj balistické rakety krátkeho doletu, konkrétne OTR-21 Točka, ktoré môžu zásadne zmeniť dynamiku konfliktu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky