Pod vyprahnutým povrchom austrálskeho vnútrozemia sa ukrýva geologický útvar, o ktorom sa dlhé desaťročia hovorilo len okrajovo. Na prvý pohľad tu nie je nič, čo by naznačovalo jeho význam. Žiadne výrazné skalné formácie, žiadne odkryté vrstvy hornín. A predsa môže práve toto miesto zohrávať dôležitú úlohu pri riešení jedného z najväčších problémov modernej energetiky.

Geologická štruktúra známa ako Adavale Basin sa nachádza v štáte Queensland. Ide o útvar starší než dinosaury, ktorý bol prvýkrát identifikovaný v roku 1958. Dodnes ho odborníci označujú za nedostatočne preskúmaný.

Panva je pochovaná pod ďalšími sedimentárnymi oblasťami, konkrétne pod panvami Eromanga a Galilee. Tie sú súčasťou rozsiahleho systému Great Artesian Basin, jedného z najväčších podzemných rezervoárov sladkej vody na svete.

Na rozdiel od iných geologických oblastí nezanecháva Adavale Basin na povrchu viditeľné stopy. Ak chceš zistiť, čo sa v nej nachádza, jedinou cestou je vrt. Na tému upozornil Interesting Engineering.

Problém, ktorý batérie neriešia

Austrália v posledných rokoch výrazne zvýšila podiel elektriny zo solárnych a veterných zdrojov. Obnoviteľné zdroje však prinášajú nestabilitu. Výroba kolíše podľa počasia a dennej doby. V čase nadbytku vznikajú prebytky energie, ktoré nie je vždy možné efektívne uložiť. V čase nedostatku musí sieť rýchlo reagovať.

Lítium-iónové batérie dnes dokážu pokryť výpadky v horizonte hodín. Ich kapacita je však obmedzená a cena pri veľkých úložiskách rastie. Skladovanie energie na úrovni dní a v rozsahu miliónov domácností je výrazne komplikovanejšie.

Austrálska vládna agentúra Geoscience Australia nedávno ukončila vrtnú kampaň v hodnote 31 miliónov dolárov, ktorá mala preveriť potenciál panvy Adavale. V novembri výskumníci vyhĺbili vrt s hĺbkou približne 3 kilometre, čo predstavuje rekord tejto inštitúcie.

Z vrtu získali súvislé horninové jadro s dĺžkou 976 metrov, viac než 500 vzoriek horninových úlomkov a niekoľko vzoriek podzemnej vody. Analýzy sa zameriavajú najmä na hrubú vrstvu kamennej soli známu ako Boree Salt deposit. Podľa dostupných údajov ide o jedinú známu soľnú vrstvu vo východnej Austrálii s dostatočnou hrúbkou na potenciálne podzemné skladovanie vodíka.

Discovery Alert

Vodík uložený v hornine

Soľné formácie majú špecifickú vlastnosť. Dajú sa rozpúšťať pomocou vody a vytvárať tak veľké podzemné dutiny nazývané kaverny. Inžinieri do horniny vstrekujú vodu, ktorá rozpustí časť soli. Vzniknutý slaný roztok sa odčerpá a pod zemou zostane prázdny priestor.

Takáto kaverná môže slúžiť na skladovanie plynov. Vodík vyrobený z obnoviteľnej elektriny v čase prebytku by sa mohol vtlačiť do podzemnej dutiny. Keď dopyt po elektrine stúpne, vodík by sa vyviedol späť na povrch a využil na výrobu energie.

Jedna kaverná v panve Adavale by podľa odhadov mohla uložiť približne 6000 ton vodíka. To zodpovedá asi 100 gigawatthodinám energie. Ide o objem porovnateľný s približne 50 najväčšími austrálskymi batériovými úložiskami pre elektrickú sieť dohromady. Odhady naznačujú, že niekoľko takýchto kavern by dokázalo pokryť dennú spotrebu približne 20 miliónov domácností pri priemernej spotrebe domácnosti v meste Brisbane.

Gemini

Overený model zo zahraničia

Technológia podzemného skladovania vodíka v soľných kavernách nie je novinkou. V Spojených štátoch vzniká v štáte Utah projekt s 2 soľnými kavernami, z ktorých každá má byť schopná uskladniť 5500 ton vodíka. Podobné zariadenia fungujú v zahraničí už desaťročia.

Adavale Basin dnes zostáva skrytá hlboko pod povrchom. Ak sa však jej potenciál potvrdí, môže sa stať základom pre veľkokapacitné energetické úložiská, ktoré by pomohli stabilizovať sieť v ére obnoviteľných zdrojov. Energetická transformácia sa tak nemusí odohrávať len na povrchu v podobe veterných turbín a solárnych parkov, ale aj v tichu podzemných horninových vrstiev, ktoré tam ležia stovky miliónov rokov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia